Richter: Pri eurosmernici o vysielaní pracovníkov zlyhal sociálny dialóg

Slovensko malo k tejto smernici výhrady spolu s ďalšími 10 krajinami. "To čo zlyhalo pri predkladaní tejto smernice už na úrovni Európskej komisie (EK) bol sociálny dialóg. EK musí vnímať pozíciu k téme 11 krajín a jednoducho sa malo hľadať prijateľnejšie riešenie. Tlmočil som pripravenosť Slovenskej republiky hľadať kompromis. Pre nás to nie je zákopová vojna," povedal Richter. V smernici by sa podľa neho ale mohli urobiť zmeny.

"Dôležité je, že vedieme aj pracovnú skupinu v Bruseli, ktorá pripravuje novú textáciu, zmenu, kompromis. Minulý týždeň začali kolegovia na tomto pracovať. To, že sa smernici dáva nová textácia dáva predpoklad, že by mohlo dôjsť k nájdeniu kompromisu, ktorý by v značnej miere výhrady krajín riešil a došlo by k pokroku," priblížil Richter.

Slovensko už pritom prijalo legislatíve zmeny týkajúce sa cezhraničného vysielania zamestnancov. Po novom má mať Slovensko lepší prehľad o vysielaných zamestnancoch. Zahraniční zamestnávatelia, ktorí vysielajú svojich pracovníkov na Slovensko, majú nové povinnosti voči Národnému inšpektorátu práce od 18. júna tohto roka. Právna norma má zabrániť aj tzv. falošnému cezhraničnému vysielaniu zamestnancov. Podľa Richtera je teraz potrebné odsledovať účinnosť tejto novely v praxi. Ďalšie zmeny vyplývajúce zo smernice o vysielaní pracovníkov však môžu mať podľa neho vplyv na konkurencieschopnosť slovenských firiem.

"Ale je tu druhá strana a to je otázka odmeňovania. Prioritou vlády je a vždy bude posilňovať mzdové zabezpečenie zamestnancov a to nielen formou zdvíhania minimálnej mzdy, ale napríklad aj takýmto spôsobom. Chce to sociálny dialóg na úrovni Európy," doplnil Richter.

Dassis verí, že sa v prípade eurosmernice podarí nájsť kompromis. "Som pripravený pomáhať slovenským alebo rumunským pracovníkom, ktorí majú povedzme nevyjasnenú situáciu voči veľkým medzinárodným koncernom tak, aby za prácu ktorú vykonávajú vo svojej krajine dostávali rovnaké peniaze, ako zamestnanci tých istých firiem, ktorí vykonávajú tú istú prácu niekde inde," uviedol Dassis. Podľa neho je ale potrebné zmeny prijímať tak, aby životná úroveň pracovníkov na Slovensku, v Čechách, Rumunsku či v Grécku stúpla, ale aby to nebolo na úkor toho, že klesne životná úroveň pracovníkov v iných krajinách.

Kolektívne vyjednávanie o vyšších mzdách rozbieha aj Odborový zväz (OZ) KOVO. "Vo všetkých firmách, kde pôsobíme a kde je zahraničný kapitál, ak je rovnaká produktivita práce a rovnaká pridaná hodnota, tí ľudia by mali mať rovnakú mzdu," myslí si predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna, ktorý sa tiež zúčastnil dnešného rokovania. "Ak si vezmeme niektoré nadnárodné spoločnosti a hodnotíme ich rentabilitu a porovnáme ich cez európske podnikové rady s materskými, tak niekedy je na Slovensku vyššia rentabilita alebo pridaná hodnota ako v materských krajinách, ale mzdy sú tretinové a niekedy aj nižšie," dodal s tým, že zväz nemá problém so smernicou.