BRATISLAVA - Minister práce Ján Richter (Smer-SD) pripustil, že je ochotný zaoberať sa otázkou zníženia daňovo- odvodového zaťaženia. Uviedol to počas dnešnej Hodiny otázok v parlamente, kde sa ho na zníženie daní pýtal nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. Opatrenia v prospech nízkopríjmových ľudí by sa mohli objaviť aj v novom sociálnom balíčku, ktoré plánuje predstaviť vládna koalícia. Jedno z nich by podľa slov Richtera malo byť zamerané na pracujúcich dôchodcov.
"Som pripravený s ministrom financií hovoriť aj o otázke možnosti prehodnotenia odvodového zaťaženia. Možno aj daňovo- odvodového zaťaženia. Dávam prísľub, že sa máme záujem touto otázkou zaoberať, ale v kontexte ročného zúčtovania odvodov," skonštatoval Richter.
Vládna koalícia chce predstaviť nový balík sociálnych opatrení. Richter naznačil, že by sa v ňom malo objaviť opatrenie zamerané na podporu pracujúcich dôchodcov. "Sociálny balíček obsahuje viaceré aspekty. Sčasti aj niektoré, ktoré ešte neboli zverejnené. Jeden z návrhov sa týka dôchodcov, ktorí pracujú na dohody, aby boli zvýhodnení, čo sa týka odvodov," avizoval minister práce.
Zároveň skonštatoval, že v súvislosti so znižovaním daňovo- odvodového zaťaženia je potrebné pozrieť sa na to, či stačia vybrané odvody na výplatu sociálnych dávok, alebo je potrebné dotovať Sociálnu poisťovňu transfermi zo štátneho rozpočtu.
"Znižovať odvody je veľmi populárne. Rovnako je dôležitá ako výška odvodov, tak aj výška dávok. Nemôžete nám vyčítať, že sa nesnažíme zvyšovať dávky v prospech poistencov. K akémukoľvek znižovaniu odvodov a k zvyšovaniu dávok treba pristupovať veľmi zodpovedne. Okrem výšky odvodov a adekvátnosti dávok je potrebná aj finančná udržateľnosť sociálneho poistenia," adresoval opozícii Richter.
Podľa Beblavého je ale pre občana dôležité celkové daňovo- odvodové zaťaženie. "Možnosť znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce sa neodvíja ani tak od konkrétneho stavu Sociálnej poisťovne, ale od celkového stavu verejných financií. Ak sa daňovo-odvodové zaťaženie neznižuje, prostriedky sa ponechávajú vo verejných financiách a vláda tie prostriedky nevyužíva tak, aby sme zabezpečovali budúcu prosperitu a rast, myslí si Beblavý.
Ako príklad uviedol nízkopríjmových ľudí. "Väčšinu zvýšenia minimálnej mzdy si ponechá štát. To nie je celkom v poriadku. Je to aj cez systém odvodovej odpočítateľnej položky, zdravotného poistenia, dani z príjmu. Nie je morálne ani správne, aby štát zobral zo zvýšenia minimálnej mzdy 58 centov z každého eura," vyčíslil Beblavý.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies