BRATISLAVA - Ministerstvo vnútra pripravuje národnú stratégiu, ktorá mapuje bezpečnostné riziká vrátane prírodných katastrof spôsobených klimatickou zmenou a navrhuje tiež spôsob, ako ich zvládnuť. Pripravovaný dokument zavádza komplexný a systematický prístup k manažmentu rizík vo všetkých jeho fázach - od prevencie rizík, cez pripravenosť a reakciu na mimoriadnu udalosť, až po odstraňovanie následkov a obnovenie ekonomického a spoločenského života.
Ako informovala Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva, Slovensko bude jednou z prvých krajín EÚ, ktoré si v prípade schválenia predkladanej Stratégie manažmentu rizík splnia záväzok stanovený v mechanizme EÚ v oblasti civilnej ochrany. Brusel totiž vyzval všetky členské krajiny, aby do 22. decembra predložili Európskej komisii národné posúdenia rizík, no mnohé vlády požiadali o posunutie tejto lehoty.
Nekorigované globálne otepľovanie prináša so sebou nárast tropických letných dní, zvýšené odparovanie vody, väčšie riziko lesných požiarov, prívalové povodne, zosuvy pôdy, sucho, víchrice či snehové kalamity, ktoré dokážu spôsobiť napríklad narušenie dodávok pitnej vody a elektrického prúdu, ako aj poškodenie cestnej infraštruktúry. Tieto a mnohé ďalšie riziká sa dostali na zoznam udalostí, ktoré môžu potenciálne ohroziť bezpečnosť Slovenska a jeho obyvateľov.
„Systematická príprava na takéto krízové situácie si vyžaduje nielen materiálne zabezpečenie, ale aj jasné rozdelenie organizácie plánovaných opatrení a dohľad nad ich realizáciou, rozdelenie kompetencií a podporu v legislatíve,“ vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Pri vzniku mimoriadnej udalosti je totiž podľa neho nesmierne dôležité mať dobre pripravené jednotlivé kroky a intervenčné kapacity tak, aby poskytovanie pomoci bolo rýchle a zodpovedajúce rozsahu vzniknutej situácie.
Strategický dokument z dielne ministerstva vnútra pomenováva riziká, ktoré hrozia Slovensku a rozdeľuje ich do štyroch kategórii podľa miery identifikovanej hrozby. Za veľmi vysoké riziko sa napríklad považujú takmer každoročné záplavy, nízke riziko predstavuje narušenie medzinárodnej leteckej dopravy v dôsledku sopečného popola. Vysoko rizikové sú podľa stratégie tiež extrémne výkyvy počasia, ktoré môžu viesť k rozsiahlym lesným požiarom, víchriciam a krupobitiam.
„Našim cieľom je zníženie zraniteľnosti jednotlivcov a krajiny voči jednotlivým rizikám. Na jeho dosiahnutie je potrebné premeniť opatrenia smerujúce k zníženiu rizika živelných pohrôm, ako aj iných mimoriadnych udalostí, do konkrétnych programov, ktoré musia prebiehať v úzkej spolupráci relevantných aktérov,“ povedala Rut Erdélyiová, generálna riaditeľka sekcie európskych programov rezortu vnútra. V operačnom programe EÚ Kvalita životného prostredia je na tieto programy a projekty pripravených takmer 260 miliónov eur.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies