Rezort spravodlivosti dali na pripomienkovanie nové pravidlá správneho konania

Od polovice augusta môžu rezorty pripomienkovať návrh civilného sporového poriadku, teraz sa rovnaký proces začína aj v prípade správneho súdneho poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Nové kódexy podľa ministerstva spravodlivosti prispejú k efektívnejšiemu, rýchlejšiemu a spravodlivejšiemu súdnemu konaniu a k účinnejšej ochrane práv fyzických i právnických osôb. Rozsahom i dôležitosťou ide podľa ministerstva o jednu z najväčších právnych reforiem od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Nový kódex (Správny súdny poriadok), ktorý má platiť pre správne konanie, sa bude využívať v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Rekodifikátori sľubujú komplexnú zmenu filozofie, profesionalizáciu aj špecializáciu tohto súdnictva. "Správne súdnictvo slúži na ochranu pred zlovôľou verejnej správy," vysvetlila ešte minulý rok vtedajšia podpredsedníčka rekodifikačnej komisie a dnes už sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová. Pravidlá správneho súdnictva sa zatiaľ riadia všeobecnou časťou Občianskeho súdneho poriadku rovnako ako sporová či nesporová agenda. A princíp práce správnych súdov je úplne iný. "My ten spis netvoríme, my dostaneme spis na posúdenie," vysvetľovala Baricová. V správnom súdnictve by sa malo zmeniť aj pravidlo, ako jednotlivé prípady súdom prideľovať. Teraz je to podľa posledného rozhodovacieho stupňa verejnej správy v danom prípade. Dnes má väčšina inštitúcií centrálu v Bratislave, takže tieto veci končili na súde v hlavnom meste. Zmenou pravidla by sa viac rozptýlili po Slovensku. Okrem toho sa zvažuje zriadenie najvyššieho správneho súdu. 

Ďalší navrhovaný kódex, Civilný mimosporový poriadok, budú využívať v mimosporovej agende, ktorú tvoria najmä tzv. statusové veci. Ide o prípady, keď štát a spoločnosť má eminentný záujem na ich vyriešení. Je to napríklad o rozhodovanie o maloletých deťoch, o osobnom stave, dedičských veciach a pod. Na rozdiel od sporovej agendy sa v takzvanom mimosporovom konaní uplatňuje vyšetrovacia zásada. Súd teda nie je odkázaný len na dôkazy prednesené účastníkmi, ale sám musí dôkazy vykonávať v záujme zistenia objektívnej, „materiálnej“ pravdy. Takéto konanie sa od sporového líši napríklad aj tým, že ho zväčša môže začať súd aj bez návrhu účastníkov konania. 

Civilný sporový poriadok, ktorý je už dva týždne v pripomenkovaní, bude upravovať postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Podľa navrhovaného civilného sporového poriadku sa majú zmeniť napríklad pravidlá doručovania súdnych zásielok pre strany sporových konaní. Doručovanie bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, bude mať smolu – súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Podľa súčasnej právnej úpravy je súd povinný zisťovať, či sa účastník zdržiava na tej adrese, čo komplikuje procesný postup. Do nového sporového poriadku zavádzajú zodpovednosť zabezpečiť si doručenú poštu z miesta trvalého pobytu, aj keď sa tam daný človek nezdržiava. Novým kódexom chcú dať sudcovi do rúk prostriedky tzv. koncentrácie sporového konania - bude teda môcť stanoviť stranám sporu povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote - sudca bude môcť povedať, že od tejto fázy neakceptuje žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti. Okrem toho sudca nebude môcť dokazovať veci, o ktorých nikto netvrdí, že sú sporné. Svedka bude musieť pre potreby súdu zabezpečiť tá strana sporu, ktorá ho navrhla. V pripravenej norme zavádzajú aj novinku – predbežné prejednanie nároku. Sudca si bude musieť naštudovať spis, aby už na takom prejednaní vedel povedať svoje predbežné právne posúdenie. 

Meniť by sa mal aj systém opravných prostriedkov a posilniť kompetencie prvostupňových súdov. Najvyšší súd by mal zjednocovať judikatúru a starať sa o to, aby súdy nižšieho stupňa nevydávali tzv. prekvapivé rozhodnutia. V prípade námietok zaujatosti voči sudcom pri sporových konaniach budú hroziť pokuty do 500 eur, ak súd námietku neprijme a zistí, že išlo o zjavnú obštrukciu. Prevzatím jednej eurosmernice by sa mala zmeniť aj situácia v posudzovaní neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Ak napríklad nejaký spotrebiteľ zistí podľa neho neprijateľnú podmienku, obráti sa na spotrebiteľské združenie. To môže podať žalobu na Krajskom súde v Bratislave, Banskej Bystrici alebo Košiciach. Ak neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd uzná, žalovaný subjekt bude musieť podmienku zo zmluvy vypustiť a jej nové znenie bude platné pre všetkých spotrebiteľov.