BRATISLAVA - Populácia obrovských galapágskych korytnačiek druhu Chelonoidis hoodensis z ostrova Espaňola sa vďaka 40-ročnému programu reintrodukcie zväčšila z pôvodných 15 jedincov na viac ako tisíc a momentálne je dostatočne stabilná, aby ďalej prežila aj bez ľudského zásahu.
Potvrdila to detailná štúdia miestneho ekosystému, ktorú vypracovali americkí a ekvádorskí vedci na čele s Jamesom Gibbsom zo State University of New York. Výsledky štúdie zverejnili v časopise PLoS One.
V 60. rokoch minulého storočia žilo na ostrove Espaňola už iba posledných 15 jedincov tohto druhu, z toho dvanásť samíc a tri samce. "Bolo ich tak málo, že sa nevedeli na ostrove ani nájsť. Mnohým samiciam rástli na chrbte lišajníky a huby, čo indikovalo, že sa už veľmi dlhú dobu nepárili," vyhlásil Gibbs. Vedci preto tieto korytnačky odchytili a vzali ich do Výskumného centra Charlesa Darwina na ostrove Santa Cruz, kde ich začali množiť. V roku 1973 potom spustili reintrodukčný program, v rámci ktorého odvtedy vypustili na ostrov viac než 1500 mláďat narodených v zajatí. Gibbs s kolegami teraz zistil, že viac ako polovica týchto vypustených korytnačiek stále žije a rozmnožuje sa, takže ich populácia je stabilná.
Hlavným problémom pri reintrodukcii korytnačiek boli voľne žijúce kozy, ktoré na ostrov vypustili začiatkom 19. storočia. Tie spásli väčšinu pôvodnej vegetácie vrátane kaktusov, ktoré počas leta predstavujú pre korytnačky hlavný zdroj potravy. Namiesto kaktusov sa tak na ostrove začalo viac dariť drevinám. Ochranári začali v 70. rokoch minulého storočia kozy postupne likvidovať a za dvadsať rokov sa im ich podarilo definitívne vyhubiť. "Obnoviť populácia druhu je jedna vec, ale obnova celého ekosystému bude trvať omnoho dlhšie," dodal Gibbs.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies