Rast hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku dosiahol 3,1 %

Medzikvartálne po očistení o sezónne vplyvy hrubý domáci produkt vzrástol v prvom štvrťroku tohto roka oproti posledným trom mesiacom vlaňajška o 0,8 %. Na Slovensku sa pritom v prvých troch mesiacoch vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 19,276 mld. eur, čo v bežných cenách predstavovalo rast o 4,1 %.

Za rastom celkového dopytu v prvom štvrťroku stálo podľa štatistikov najmä zvýšenie zahraničného dopytu. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2016 dynamika vývozu výrobkov a služieb výrazne vzrástla o 8,3 percentuálneho bodu na 8,6 %. Rast zaznamenal aj domáci dopyt, ktorý sa medziročne zvýšil o 2,2 %. Výdavky na konečnú spotrebu sa v úhrne zvýšili o 2,3 %, z toho na konečnú spotrebu domácností o 3,4 %. Klesla konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,7 % a konečná spotreba verejnej správy o 0,7 %. Rast dosiahla aj tvorba hrubého kapitálu o 1,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 0,9 %.

Výkonnosť odvetví národného hospodárstva meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v prvom štvrťroku tohto roka medziročne o 3,1 %. Vývoj ovplyvnil rast pridanej hodnoty vo väčšine odvetví, najmä vo finančných a poisťovacích činnostiach o 8 %, v pôdohospodárstve ? 7,8 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,4 %, vo veľkoobchode a maloobchode, v oprave motorových vozidiel a motocyklov, v doprave a skladovaní a v ubytovaní a stravovaní zhodne o 4 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach ? 3,6 % a v priemysle o 3,5 %.

Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci o 3,1 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 2,7 %, v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 0,9 %. Pridaná hodnota sa znížila len v stavebníctve o 13,7 %. Pozitívny trend štatistici zaznamenali aj pri vyššom výbere čistých daní z produktov o 2,4 %.

Z vytvoreného hrubého domáceho produktu dôchodkovou metódou tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 9,869 mld. eur. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2016 vzrástol ich objem o 3,2 %. Odmeny zamestnancov, ktoré dosiahli 7,793 mld. eur, vzrástli o 6 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 5,3 % na 2,121 mld. eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 24,7 % a dosiahla 506,9 mil. eur.

Slovenskú ekonomiku tak ťahali nahor najmä rastúca spotreba domácností a silnejúci zahraničný dopyt. Ako podotkol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, spotreba domácností dokonca zaznamenala najrýchlejší medziročný rast od konca roku 2008. „Spotrebu domácností výdatne podporuje najmä silnejúci trh práce, ktorý už dlhší čas vykazuje rastúcu zamestnanosť aj mzdy, čo sa pri stále tlmenej inflácii odzrkadľuje aj na raste reálnych príjmov domácností,“ dodal.

Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií však za najvýraznejšie prekvapenie v úvode roka označili rast investícií, ktoré medzikvartálne stúpli o 6,3 %. „Tie sa v medziročnom porovnaní vrátili do čiernych čísiel po dvojciferných prepadoch v druhej polovici minulého roka,“ uvádza v komentári IFP s tým, že ťahúňom boli najmä investície v nefinančnom sektore a domácnostiach. „Podniky využili prostredie nízkych úrokových sadzieb a rozbehnuté úverové financovanie sa prejavilo v ich investičnej aktivite,“ dodávajú analytici menového úseku Národnej banky Slovenska.

Hospodárstvo Slovenska tak má podľa ekonómov pozitívne vyhliadky aj v nasledujúcom období. „Očakávame, že rast slovenskej ekonomiky by mal pokračovať dobrým tempom,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová, hoci banka zatiaľ ponecháva odhad tohtoročného rastu HDP na úrovni 3,1 %. V štruktúre by si mal naďalej dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, najmä spotreba domácností, avšak čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu HDP.