VIEDEŇ - Rakúska centrálna banka (OeNB) sa rozhodla urýchliť presun zlatých rezerv krajiny z Londýna do svojich viedenských trezorov. Polovicu zlatého štátneho pokladu pôvodne chcela mať priamo pod svojou kontrolou vo Viedni až v roku 2020. Podľa najnovšieho rozhodnutia jej vedenia sa zámer zrealizuje o dva roky skôr. Uviedol to guvernér OeNB Ewald Nowotny na nedávnom ekonomickom fóre Alpbach.
Na budúci rok sa dopraví do Viedne 140 ton zlata. V Londýne zostane zo zlatého pokladu ešte 30 % a v Zürichu zvyšných 20 %.
Po druhej svetovej vojne sa stalo zvykom, že mnohé štáty deponovali podstatné časti svojho zlatého pokladu na burzách vo finančných centrách, kde sa so žltým kovom obchodovalo vo veľkom. Keď sa v druhej polovici minulého storočia národné meny prestali kryť zlatom, pominul jeden z dôvodov, prečo by mal kov zostať vo finančných centrách, kde sa v prípade potreby dal rýchlo zobchodovať.
Časom začali centrálne banky zlato sťahovať do svojich trezorov, aby nemuseli platiť za jeho skladovanie. Tento proces sa ešte neskončil.
Podľa oficiálnych štatistík najvyššie rezervy zlata majú Spojené štáty – vyše 8000 ton. Štatistika však neberie do úvahy menové únie. V tom prípade sa dostáva na prvé miesto eurosystém s 10.000 tonami. Hodnota zlata eurozóny sa viackrát za rok prepočítava reálnym kurzom kovu na medzinárodnom trhu.
Zlatý poklad USA nepodlieha centrálnej banke krajiny, Federálnemu rezervnému systému (Fed), ale ministerstvu financií. Fed ho má vo svojej bilancii uvedený len formálne. Hodnota jeho unce (31,1 g) je uvedená sumou 42,22 USD (35,40 eura). V roku 1971 to bola jeho posledná hodnota, keď došlo k zrušeniu krytia americkej meny zlatom.
V súčasnosti sa unca zlata predáva za vyše 1300 USD. Najviac sa za ňu platilo pred šiestimi rokmi, v čase vrcholiacej gréckej dlhovej krízy. Unca tohto vzácneho kovu vtedy stála na medzinárodnej burze vyše 1920 USD.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies