Rajoy: Španielska demokracia čelí najvážnejšej hrozbe za ostatných 40 rokov

Odmietol návrhy na sprostredkovanie v spore s Katalánskom a vyzval na rešpektovanie španielskych zákonov. Obvinil tiež separatistov zo zosnovania "protidemokratického plánu na podsunutie svojej vôle celému ľudu Katalánska". Podľa agentúry AP konštatoval, že tohtomesačné referendum v Katalánsku bolo súčasťou stratégie "zaviesť nezávislosť, ktorú málokto chce a nie je dobrá pre nikoho".

Rajoy uviedol, že španielska vláda nemala inú možnosť, ako obnoviť poriadok. Katalánske úrady porušili podľa neho zákon a vyprovokovali pouličné protesty na vytvorenie zdania falošnej legitímnosti, uvádza spravodajská stanica BBC.

Španielsky premiér tiež konštatoval, že nikto by nemal byť hrdý na katalánske referendum o nezávislosti a ani na to, aký dojem vyvolalo. Dodal, že separatistické snahy Katalánska nepodporuje ani jedna krajina.

Rajoy už pred vystúpením v parlamente dnes požiadal katalánskeho lídra Carlesa Puigdemonta, aby objasnil, či oficiálne vyhlásil alebo nevyhlásil nezávislosť Katalánska. Toto vysvetlenie je podľa Rajoya potrebné predtým, ako španielska vláda prijme ďalšie opatrenia.

Predseda katalánskej vlády Puigdemont v utorok pred regionálnym parlamentom v Barcelone vyhlásil, že Katalánci v referende získali právo na nezávislosť, a aj podpísal deklaráciu o zvrchovanosti. Dodal však, že implementácia výsledku referenda sa o niekoľko týždňov odkladá, aby vznikol priestor pre rokovania s Madridom.

Odtrhnutie Katalánska od Španielska by pre tento región znamenalo katastrofu, uviedol šéf španielskej obchodnej komory José Luis Bonet. "Ak Katalánsko vyhlási nezávislosť, ocitne sa mimo Európskej únie a opustenie EÚ by bolo pre región katastrofou," citovala americká spravodajská stanica CNN Boneta.

Šéf španielskej obchodnej komory je zároveň prezidentom producenta šumivých vín Freixenet, ktorý sídli v Katalánsku. V prípade, že Katalánsko nezávislosť, ktorú v spornom referende 1. októbra podporilo okolo 90 % zúčastnených voličov, vyhlási, Bonet navrhuje, podobne ako predstavitelia mnohých ďalších firiem, presunúť sídlo spoločnosti mimo regiónu. Firma pritom pôsobí v Katalánsku viac než 100 rokov.

Firmy sa obávajú, že v prípade vyhlásenia nezávislosti nebude mať nový štát s ostatnými krajinami žiadne oficiálne obchodné dohody. To by podľa ekonóma Berenberg Bank Carstena Hesseho vytvorilo ešte horšiu situáciu, než je brexit.

Katalánsko je pritom ekonomicky najproduktívnejšou časťou Španielska. Na celkovej ekonomike krajiny sa podieľa zhruba pätinou a na exporte približne štvrtinou. V Katalánsku pôsobí okolo 7100 zahraničných firiem vrátane spoločností Volkswagen, Nissan či Cisco.

Španielska vláda na obavy firiem už reagovala a pravidlá pre podniky na presun ich sídla zjednodušila. To znamená, že firmám nebude robiť problém urýchlene presunúť svoju centrálu mimo Katalánska, aby sa tak udržali na území Európskej únie.

Situácia však nie je priaznivá ani pre Španielsko ako celok. Výsledky referenda síce naznačujú veľkú podporu nezávislosti zo strany Kataláncov, bližší pohľad však ukazuje aj niečo iné. Účasť bola len 43 % a cez víkend tisíce ľudí v Barcelone dali najavo, že odtrhnutie Katalánska od Španielska nechcú.

Ekonomickí experti varujú, že ak Katalánsko oficiálne oznámi nezávislosť, španielsky premiér Mariano Rajoy môže zareagovať obmedzením autonómie regiónu. To by mohlo viesť k ďalším protestom, násilným stretom a ku štrajkom, čo by následne poškodilo celú španielsku ekonomiku, štvrtú najväčšiu v eurozóne.