Rád sv. Benedikta sa odvolá proti rozhodnutiu Vatikánu

Zároveň uviedol, že nesúhlasí s dekrétom, ktorý vydala v mene Svätej stolice Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Svätá stolica rozhodla o zrušení Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne 13. novembra 2015. Ide o definitívne rozhodnutie. V mene Svätej stolice rozhodla Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Tá má povinnosť zasiahnuť a rozhodnúť vo všetkom, čo sa týka komunít zasväteného života.

Kongregácia rozhodla po tom, ako si vypočula názor Štátneho sekretariátu a po dôkladnom preskúmaní situácie Benediktínskej komunity v Komárne v Trnavskej arcidiecéze na Slovensku. Podľa kongregácie neboli naplnené podmienky stanovené dekrétom vtedajšieho trnavského arcibiskupa Jána Sokola z 12. septembra 1990 o existencii dotyčnej komunity, ktorá namiesto toho, aby zvýraznila benediktínsku prítomnosť na Slovensku a podporila pastoračnú starostlivosť o tunajších maďarských veriacich, sa stala prameňom neporozumenia s miestnou cirkevnou komunitou.

Kongregácia zároveň rozhodla, že všetky hnuteľné a nehnuteľné cirkevné majetky, ktoré sa vzťahujú k tejto Benediktínskej komunite a nachádzajú sa na slovenskom území, na základe predchádzajúcich Apoštolských konštitúcií z rokov 1977, 1995 a 2008 a v zmysle potvrdenia Štátneho Sekretariátu – Oddelenia pre vzťahy so štátmi z 1. októbra 2011, patria Cirkvi na Slovensku, konkrétne cirkevným jednotkám latinskej cirkvi v Slovenskej republike, na území ktorých sa aktuálne nachádzajú.

Trnavská arcidiecéza vo vyhlásení, ktoré poskytla agentúre SITA, prijíma uvedené rozhodnutie Svätej Stolice. Zároveň spolu s ďalšími diecézami v Slovenskej republike túži vyjadriť rehoľným komunitám, nevynímajúc rehoľnú komunitu Benediktínov, svoje vysoké uznanie za prínos, ktorým v minulosti pomáhali a naďalej prispievajú k obohateniu života cirkevných spoločenstiev. „Tak ako vždy, aj teraz zostávajú dvere radostne otvorené každej rehoľnej komunite, nevynímajúc ani komunitu Benediktínov, ktorá sa chce spolupodieľať na duchovnom dobre a pastoračných požiadavkách Cirkvi v Trnavskej arcidiecéze i na celom Slovensku. Avšak táto otvorenosť predpokladá dobrú vôľu Benediktínskeho rádu, kladné rozhodnutie miestneho biskupa a prijatie jasných podmienok zo strany Svätej Stolice, predovšetkým Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Cirkevné majetky, ktoré predtým patrili Benediktínskej komunite v Komárne, musia byť podľa arcidiecézy ochránené, to znamená, že nesmú byť ani predané, ani sa s nimi nesmie manipulovať za inými účelmi. Budú spravované pod kontrolou príslušného diecézneho biskupa. „Ak by totiž hypoteticky prišlo k založeniu novej nezávislej Benediktínskej komunity na slovenskom území v rámci Slovanskej benediktínskej konfederácie, na základe jasných podmienok Svätej Stolice by mohli byť tieto majetky v celosti alebo ich časť odovzdané do správy tejto novej komunity, aby slúžili na jej živobytie a pomoc pri vykonávaní jej aktivít,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Trnavský arcibiskup Ján Orosch minulý rok odobral súhlas na činnosť Rádu svätého Benedikta v Komárne, pretože nenaplnil stanovené podmienky k činnosti, ktoré vychádzajú z Kódexu kánonického práva. To znamená, že v Komárne nevznikla žiadna komunita benediktínov. Rád svätého Benedikta v Komárne reprezentoval podľa Trnavskej arcidiecézy jedine hospodár Juraj Szalay, ktorý je civilná osoba a nie rehoľník. Zástupca Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne Juraj Szalay požiadal ministerstvo kultúry o obnovenie zápisu rehole. To mu však nevyhovelo. Na Slovensku dnes pôsobia benediktíni v Banskobystrickej diecéze v kláštore Premenenia Pána v Sampore, ktorí prišli pôvodne z Poľska. Tu žije dvanásť mníchov. Benediktíni sú katolíckym rádom, ktorého členovia žijú podľa najstarších západných mníšskych tradícií.