Situácia na Ukrajine: USA spôsobili na Ukrajine prevrat a vinu hodili na Rusko, hovorí Putin

15:02 - Ukrajinská vláda začala uplatňovať lustračný zákon - o prácu prišlo 39 úradníkov

Ukrajinská vláda v rámci realizácie zákona o lustráciách prepustí 39 vládnych úradníkov, informovala dnes agentúra Ukrinform s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka. Jaceňuk spresnil, že spomedzi 39 úradníkov 19 požiadalo o ukončenie pracovného pomeru na vlastnú žiadosť, zvyšných 20 prepustia na základe lustračného zákona.
      

Premiér ďalej informoval, že vláda adresovala prezidentovi Petrovi Porošenkovi žiadosť o odvolanie predsedu Kirovhradskej oblastnej rady, keďže ani on neprešiel lustračnou previerkou. Podobne je to aj v prípade ďalších desiatich vysokých štátnych úradníkov, uviedla agentúra Ukrinform. Podľa Jaceňuka ide o prvých námestníkov ministrov, námestníkov ministrov, vedúcich ústredných orgánov výkonnej moci i členov vládnych komisií. Jaceňuk spresnil, že v súlade s lustračným zákonom tieto osoby nesmú desať rokov pôsobiť v štátnej správe.
      

Ukrajinský parlament schválil návrh lustračného zákona 16. septembra. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov ho podpísal 25. septembra a prezident Porošenko 9. októbra. Zákon nadobudol účinnosť dnešným dňom. Lustračný zákon sa vzťahuje na zhruba milión štátnych zamestnancov vrátane vysokopostavených vládnych úradníkov. Previerkam sa podrobia všetci členovia vlády, zamestnanci ministerstva vnútra, tajnej služby a prokuratúry, uviedol pred časom Jaceňuk s tým, že "pôjde o celú vertikálu moci".
      

Legislatíva zavádza osobitné previerky "osôb oprávnených vykonávať funkcie na úrovni štátu alebo miestnej samosprávy", ako aj previerky kandidátov na takéto posty. Lustračným osvedčením bude musieť disponovať ukrajinský prezident, predseda parlamentu, predseda vlády a vicepremiéri, šéf národnej bezpečnostnej služby, guvernér národnej banky, poslanci parlamentu, sudcovia, predstavitelia armády a členovia ústrednej volebnej komisie.

Požadované osvedčenie nebudú môcť získať osoby, ktoré medzi 25. februárom 2010 a 22. februárom 2014 (za úradovania prezidenta Viktora Janukovyča) zastávali vedúce pozície v štátnej exekutíve, bezpečnostnej službe, národnej banke alebo prokuratúre. 
      

Zákaz sa vzťahuje aj na všetkých príslušníkov bezpečnostných a súdnych orgánov a miestnych predstaviteľov, ktorí spôsobili ujmu na živote, zdraví alebo majetku účastníkom protestov na kyjevskom Majdane. Do rovnakej skupiny sú zaradené aj osoby, ktoré pred vyhlásením nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 zastávali čelné funkcie v sovietskej komunistickej strane a v ďalších politických a bezpečnostných zložkách sovietskeho režimu.  Z lustrácií budú vopred vylúčení aj jednotlivci zodpovední za potláčanie hnutia za nezávislosť Ukrajiny v čase druhej svetovej vojny a v povojnových rokoch. Zákon bol v čase schvaľovania terčom ostrej kritiky. Na nesúlad s ukrajinskou ústavou, ako aj ďalšími právnymi normami upozorňoval okrem iných aj generálny prokurátor Vitalij Jarema, ktorý vyslovil predpoklad, že lustračný zákon povedie k podaniu množstva sťažností ukrajinskými občanmi na súdoch, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.

12:33 - Putin: USA spôsobili na Ukrajine prevrat a vinu hodili na Rusko

Ruský prezident Vladimir Putin je nespokojný so spôsobom, akým sa Západ a USA správajú k jeho krajine, ktorú sa podľa neho Washington snaží vydierať. V rozhovore pre srbský denník Politika zverejnenom v stredu obvinil Američanov zo zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny v súvislosti s dianím na Ukrajine. Putin v rozhovore poukázal, že Washington "aktívne podporoval" zimné protivládne demonštrácie na Ukrajine a následne "začal obviňovať" Rusko z vyvolania krízy a následného vypuknutia občianskej vojny na Ukrajine. Ak je cieľom západných sankcií voči Rusku izolovať krajinu, ide o "iluzórny a absurdný cieľ", povedal a dodal, že je potrebné začať dialóg o vyriešení situácie na Ukrajine. Šéf Kremľa zároveň upozornil na údajný nárast neonacistických nálad v regióne. Podľa jeho slov "vakcína vytvorená norimberským tribunálom" prestáva účinkovať, čo sa prejavuje v pobaltských krajinách, kde podľa neho dochádza k otvoreným manifestáciám neonacizmu.

"Prezident Barack Obama v (septembrovom) prejave na pôde Valného zhromaždenia OSN označil ruskú agresiu v Európe za jednu z troch najväčších hrozieb, ktorým ľudstvo popri Islamskom štáte a víruse ebola v súčasnosti čelí. Spoločne so sankciami proti celým oblastiam nášho hospodárstva sa tento postoj nedá nazvať inak ako nepriateľský. Každý nezaujatý človek predsa vie, že to nebolo Rusko, ktoré zrealizovalo prevrat na Ukrajine vedúci k vážnej vnútornej politickej kríze a rozdeleniu spoločnosti. Protiústavné prevzatie moci bolo počiatočným bodom následných udalostí vrátane tých na Kryme. Obyvatelia Krymu sa v záujme ochrany svojho práva na rodný jazyk, kultúru a históriu rozhodli usporiadať referendum v plnom súlade s Chartou OSN. Jeho výsledkom bolo pripojenie Krymu k Rusku," povedal okrem iného Putin pre srbský denník.

11:01 - Putin: Západné sankcie voči Rusku sú absurdné

Západné sankcie proti Moskve za jej údajný podiel na konflikte na východe Ukrajiny sú "absurdné". Povedal to ruský prezident Vladimir Putin pred dnešnou návštevou srbského hlavného mesta Belehrad, kde sa zúčastní na oslavách 70. výročia oslobodenia metropoly.
      

Z Belehradu Putin odcestuje do talianskeho Milána, kde sa koná dvojdňový summit Ázia-Európa, informovala agentúra DPA. "Je ťažké pochopiť logiku" v pozadí rozhodnutia Spojených štátov a Európskej únie zaviesť sankcie proti Rusku, povedal Putin pre srbský denník Politika.
      

Putin zároveň uviedol, že ruská anexia Krymu v marci tohto roka prišla v reakcii na vôľu miestnej populácie. Zároveň varoval USA a EÚ, že pokusy izolovať Rusko sú "iluzórnym cieľom".          
      

Na otázku, či Európa čelí znížením dodávkam plynu v súvislosti s ukrajinskou krízou, Putin pre Politiku povedal: "Problém tranzitu cez Ukrajinu očividne stále existuje". "Jedným z jasných rozhodnutí je rozvetviť trasy zásobovania," dodal podľa agentúry DPA ruský prezident. Vladimir Putin bude dnes čestným hosťom veľkej vojenskej prehliadky pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Belehradu od nemeckej okupácie.
 

10:48 - Albánsko a Čierna Hora sa pridali k sankciám EÚ voči Rusku

Albánsko a Čierna Hora, ktoré sú kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie, sa rozhodli pridať sa k ekonomickým sankciám, ktoré Brusel zaviedol voči Rusku za jeho účasť na kríze na Ukrajine. Uviedla v stredu večer šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.

"Európska únia berie tieto záväzky na vedomie a víta ich," vyhlásila Ashtonová. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku zároveň potvrdila, že ostatné kandidátske krajiny podobný zámer zatiaľ neprejavili. Ani Srbsko, ktoré začalo v januári prístupové rokovania s EÚ, ani Turecko, ktoré rokuje s Bruselom od roku 2005, a ani Macedónsko, ďalší oficiálny kandidát na pričlenenie.
      

Ashtonová pripomenula, že sankčné opatrenia únie podporuje Island, ktorý v roku 2013 pozastavil rokovania o členstve v EÚ. K reštrikciám v podobe zákazu vydávania víz a zmrazenia aktív pre Rusov na "čiernom zozname" Bruselu pristúpili aj Nórsko a Lichtenštajnsko, ekonomicky prepojené s EÚ prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), tieto krajiny však neuplatňujú zákaz poskytovania krátkodobých úverov pre ruské spoločnosti. 
      

Okrem reštrikcií voči Rusku spôsobené konfliktom na Ukrajine, Albánsko, Čierna Hora, Gruzínsko, Island, Lichtenštajnsko, Macedónsko, Nórsko a Ukrajina budú uplatňovať sankcie proti 15 osobám zapojených do "zamrznutého konfliktu" v Podnestersku. Ide o východnú časť Moldavska, ktorá vyhlásilo samostatnosť v roku 1990, a ktorá je podporovaná Ruskom. Ide o sankcie zavedené v roku 2010, ktoré v júni boli rozšírené do konca októbra.

07:22 - Putin varoval USA, že spor o Ukrajinu ohrozuje globálnu stabilitu

Ruský prezident Vladimir Putin varoval Washington, že roztržka medzi jadrovými mocnosťami pre ukrajinskú krízu by mohla ohroziť globálnu stabilitu. Rusko sa nenechá vydierať sankciami, uviedol v rozhovore, ktorý poskytol srbskému denníku Politika pred dnešnou krátkou návštevou Belehradu a rokovaním s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v Miláne.

Putin povedal, že sankcie, ktoré uvalili USA a Európska únia na Rusko za jeho úlohu v ukrajinskej kríze maria snahy o mier. "Dúfame, že naši partneri si uvedomia ľahkomyseľnosť pokusov vydierať Rusko a budú pamätať na riziká, ktorým roztržka medzi hlavnými jadrovými mocnosťami vystaví strategickú stabilitu... Z našej strany sme pripravení rozvíjať konštruktívnu spoluprácu na princípoch rovnosti a ohľadov na vzájomné záujmy," citovala ho tlačová agentúra Reuters. 
      

"Pokusy vyvíjať nátlak na Rusko prostredníctvom jednostranných, nezákonných reštriktívnych opatrení nás neprivedú k riešeniu a komplikujú dialóg," pokračoval Putin. A dodal: "Ako môžeme hovoriť o snahe o deeskaláciu na Ukrajine, ak je nová séria sankcií zavedená takmer v rovnakom čase, ako sú dosiahnuté dohody na podporu mierového procesu?".
      

Európska únia zaviedla nové sankcie voči Rusko minulý mesiac krátko po uzavretí dohody o prímerí, hoci poskytla Moskve niekoľko dní na uplatnení dohody. Prímerie je opakovane porušované a západné mocnosti sa vyjadrili, že dohoda uzavretá na rokovaniach za účasti Ruska, Ukrajiny a separatistov a pod dohľadom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) nebola plne realizovaná.

Tranzit plynu cez Ukrajinu je podľa Putina problematický

Tranzit ruského plynu do Európy cez Ukrajinu je podľa prezidenta Ruska Vladimira Putina stále problematický a na riešenie tohto problému by sa mali využiť alternatívne trasy dodávok, ako je plánovaný plynovod Južný prúd (South Stream). Moskva zastavila dodávky plynu Ukrajine v júni pre neuhradené dlhy a spor o cenu. To vyvolalo obavy z možného narušenia exportu ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. V uplynulom desaťročí sa to stalo už dvakrát.

"Pokiaľ ide o budúcnosť vývozu ruského plynu do Európy, problém tranzitu cez ukrajinské územie pretrváva. Jedným z riešení by mohla byť diverzifikácia prepravných trás," povedal Putin pre srbský denník Politika. Zároveň uviedol, že Južný prúd by výrazne prispel k energetickej bezpečnosti Európy.

"Prospelo by to všetkým, Rusku a tiež európskym zákazníkom," konštatoval. Putin sa má tento týždeň stretnúť s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v rámci snahy o riešenie krízy na Ukrajine. Diskutovať sa bude aj o dodávkach plynu. 

Financovanie výstavby plynovodu Južný prúd sa mierne omeškáva, pretože zahraničné banky sú opatrné v súvislosti s vplyvom sankcií. Povedal to v stredu predstaviteľ ruskej energetickej spoločnosti Gazprom. Ruská tlačová agentúra Interfax minulý týždeň uviedla, že získavanie financií na budovanie podmorského úseku Južného prúdu sa odložilo na prvý štvrťrok 2015. Podmorská časť plynovodu má z Ruska smerovať cez Čierne more.