Putin rokoval vo Fínsku pred nadchádzajúcim summitom NATO vo Varšave

Anexia Krymu spolu s popieranou ruskou podporou separatistov na východe Ukrajiny naštrbili vzťahy Moskvy so Západom, ktorý na Rusko uvalil sankcie. Rusko v posledných rokoch posilnilo svoje vojenské lety a ďalšie aktivity v oblasti Baltského mora, čím prispelo k diskusii vo Fínsku aj vo Švédsku o tom, či by mali požiadať o členstvo v NATO.

Na otázku, ako by Rusko reagovalo, ak by Fínsko požiadalo o vstup do NATO, Putin odpovedal, že "je na Fínoch, ako chcú brániť svoju krajinu", uviedla DPA. Na tlačovej konferencii po stretnutí však podľa agentúry AP povedal, že Rusko by na vstup Fínska do NATO reagovalo presunmi svojich vojakov.

A poznamenal, že Rusko súhlasilo s tým, aby sa jeho vojaci držali ďaleko od fínskych hraníc. "Ak sa Fínsko rozhodne pripojiť k NATO, čo si myslíte, že Rusko urobí?," spýtal sa.

Zvýšená aktivita v oblasti Baltského mora vyústila podľa médií do niekoľkých tesných minutí sa vojenských a civilných lietadiel.

Fínsky prezident Sauli Niinistö povedal, že Putinovi navrhol, aby všetky vojenské lietadlá pri letoch v oblasti Baltského mora mali aktivované svoje transpondery (rádiové odpovedače), aby boli viditeľné civilným radarom. Toto opatrenie by podľa fínskeho prezidenta prispelo "k vzájomnému budovaniu dôvery".

Putin reagoval, že nielen ruské lietadlá lietajú bez aktivovaných transponderov. Lietadlá NATO "podľa štatistík takto lietajú dvakrát toľko ako naše", vyhlásil.

Vyjadril však s návrhom súhlas a povedal, že to spomenie na najbližšom stretnutí Rady Rusko-NATO. Podľa Putinových slov k reportérom sa rada zíde pravdepodobne po budúcotýždňovom summite NATO vo Varšave. Niinistö by sa na summite mal zúčastniť.

Fínsko rovnako ako susedné Švédsko spolupracuje od roku 1994 s NATO v rámci programu Partnerstvo za mier a zúčastnilo sa na misiách aliancie v Afganistane.

Putin a Niinistö rokovali v letnej rezidencii fínskeho prezidenta v meste Naantali na juhozápadnom pobreží Fínska. Stretli sa krátko po tom, ako Európska únia predĺžila ekonomické sankcie proti Rusku do 31. januára 2017.