Putalová pred 4 rokmi takmer ukončila kariéru,teraz bojovala o medailu

Pred HME si ani sama nemyslela, že by sa mohla dostať do finále. Jej cieľ bol o stupienok nižšie. "Na Slovensku som hovorila, že by som chcela dosiahnuť do semifinále, ale to som ešte nevidela 'štartovku'. Keď som zistila, že všetky baby tam behajú okolo 52 sekúnd, tak som si povedala, 'uf, však ja sa tam ani nedostanem'. Ale ako som bola v tej hale a v tej výbornej atmosfére, tak som si povedala, že budem bojovať a vyšlo mi to," povedala po príchode do Bratislavy.
     

Veľa nechýbalo a dvadsaťšesťročná zverenka trénera Marcela Lopuchovského sa mohla vrátiť aj s cenným kovom. Záver finálového behu jej pokazila strkanica. Vo finiši si zlepšovala pozíciu, no kontakt so Španielkou Terrerovou ju pripravil s najväčšou pravdepodobnosťou aj o medailu. Napokon z toho bola nepopulárna "zemiaková" medaila a k tomu tretí národný rekord za tri dni (52,84).
     

"Stále rozmýšľam nad tým, ako som to mohla urobiť. Ale keď si ten beh pozerám znova, tak si myslím, že v danej situácii som to nemohla urobiť inak," zamyslela sa nad záverečnými sekundami. "Ale inak som veľmi spokojná, teda až na to finále. To som však už mala veľké oči, už som videla medailu. Je to do budúcnosti pozitívne. Budem ďalej drieť a verím, že sa aj zlepšovať."
     

Vedenie slovenskej výpravy po pretekoch zvažovalo podanie protestu, no nakoniec sa rozhodlo inak, keďže by to mohlo "vypáliť" aj opačne. "Mala som trochu obavy, či som do toho záveru nešla príliš ostro a či ma náhodou nediskvalifikujú. Ja by som to neurobila, ale keď som videla, ako sa tam predo mnou strkajú, tak som tiež musela mať trochu širšie lakte," uviedla.
     

Šéftréner Slovenského atletického zväzu Martin Pupiš okomentoval jej senzačný výkon slovami: "V piatok ráno sa zobudila ako dobrá slovenská športovkyňa, o dva dni neskôr už patrí medzi európsku špičku."
     

S atletikou začala v 11 rokoch, predtým robila karate. Najprv sa zameriavala na šprinty, no postupne presedlala na štvrtku. Ale ani v nej nešlo všetko hladko a pred štyrmi rokmi dokonca uvažovala o konci kariéry. "Mala som asi 15 kíl navyše. Na mítingu v Banskej Bystrici sa mi bežalo zle, mala som katastrofálny čas a bola som tuším predposledná. Vtedy som si povedala, že končím. Prišla som za trénerom, že to vzdávam, že ma to už nebaví a že na to kašlem. On mi však prehovoril do duše a potom to prišlo. Povedala som si, že na sebe začnem fakt poriadne pracovať a idem ďalej. Bolo to ťažké, pretože najprv mi rok trvalo, kým som schudla. Potom sa mi postupne posúvali časy a vyletela som," povedala o svojom zlome v kariére.
     

Postupne sa prepracovala na čelo slovenskej špičky a v tejto sezóne lámala jeden národný rekord za druhým. Celkovo ho prekonala šesťkrát. Výrazne k tomu prispeli dva trojtýždňové predsezónne prípravne kempy v Južnej Afrike. "Prvý bol v decembri, na Vianoce som bola doma a potom sme išli zase tam. Let bol veľmi dlhý, to bola katastrofa, ale podmienky tam boli super. Mali sme trávnatý štadión, na tom sme trénovali bosí a bolo to veľmi dobré. Tam som sa venovala len atletike a nemuseli sme nikam cestovať. Urobilo to veľmi veľa," pokračovala.
     

Iveta Putalová si dala za najbližší cieľ postup na majstrovstvá sveta pod holým nebom, ktoré sa uskutočnia v lete v Pekingu. No má pred sebou ešte veľa práce, keďže jej "osobák" vonku je 53,25 s. "Dúfam, že splním limit na svet, ten je rovných 52 s. Teraz je to už reálnejšie. Momentálne si na to trúfam. Ale ako to bude vonku, či budem zdravá a dobre natrénujem, to sa uvidí až cez leto. Ďalší cieľ je potom olympiáda v Riu."
     

Plné ruky práce má aj v osobnom živote. Momentálne sa pripravuje na bakalárske skúšky na vysokej škole a popri tom má aj zamestnanie, aj keď to v poslednom čase zanedbáva. "Mám strašne veľa skúšok, jednu aj zajtra. To je dosť nevýhoda, že počas skúškového obdobia je atletická sezóna. Teraz sa povenujem tomu," dodala.