Prvý človek na Mesiaci Neil Armstrong má vízie aj v osemdesiatke

Jeho meno pozná každé dieťa. Nesú ho ulice a budovy. Neil Alden Armstrong bol prvým človekom, ktorý vkročil na Mesiac a potom sa šťastne vrátil späť na Zem. Legendárny astronaut sa vo štvrtok, 5. augusta dožíva osemdesiatky. Prekvapením by bolo, keby sa jeho narodeniny oslavovali hlučným večierkom. Rozruch okolo vlastnej osoby prvý muž na Mesiaci nemôže vystáť dodnes. Už dlhé roky žije Neil Armstrong v ústraní, verejnosti sa začal vyhýbať krátko po historickej vesmírnej udalosti. Jeho srdce však stále bije pre vesmírne lety.
      Armstrong mal 38 rokov, keď sa jeho noha 21. júla 1969 o 03:56 hod. SEČ dotkla povrchu Mesiaca a on vyslovil legendárnu vetu: "Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo." Vynikajúco vyzeral na oficiálnych fotografiách Amerického úradu pre vesmír a letectvo (NASA), s prilbou v ruke. Jednoducho muž snov, inteligentný, vizionársky, odvážny a atraktívny.
      Mal otvorené dvere do vysokej politiky - podobne ako astronaut Glenn Ford, ktorý sa v roku 1977 stal členom Senátu. O podobných lukratívnych ponukách však Armstrong nechcel ani počuť. Vesmírny hrdina, ktorý sa stal istým druhom záhady.
      Podobne ako o ostatných celebritách koluje aj o Armstrongovi, ktorý má škótsko-írske korene, množstvo historiek o tom, ako sa dostal k vysnívanému povolaniu astronauta a k misii na Mesiac.
      Narodil sa 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta, v štáte Ohio a údajne už ako dvojročného ho fascinovali lietadlá. Ako 16-ročný získal prvú licenciu na lietanie - ešte pred vodičským preukazom. Mladý Neil sa rozhodol pre štúdium leteckého inžinierstva na Purdueovej univerzite, stal sa vojenským letcom a absolvoval 78 bojových zásahov v kórejskej vojne.
      V polovici 50-tych rokov dvadsiateho storočia začala jeho kariéra testovacieho pilota. Armstrong otestoval viac ako 50 nových strojov. Dostával sa pritom neraz do nebezpečných situácií - a vzlietol do výšky viac ako 62 kilometrov.
      Chcel však vzlietnuť ešte vyššie. Prvý krok k splneniu tohto sna sa mu podaril v roku 1962. NASA prijala N.A. Armstronga do kolektívu astronautov, v roku 1966 bol hlavným pilotom vesmírnej lode Gemini 8, ktorá sa na orbite spojila s druhou nepilotovanou vesmírnou loďou. Poetické duše označili túto operáciu za prvé vesmírne randevú.
      O tri roky neskôr sa Neilovi Armstrongovi splnil jeho najväčší sen. Stal sa veliteľom vesmírnej lode Apollo 11 smerujúcej k Mesiacu a vlastnoručne riadil lunárny modul Eagle, ktorý pristál na Mesiaci. Vystúpil z neho ako prvý, ešte pred svojím kolegom Edvinom "Buzzom" Aldrinom. Tak znel príkaz zo strediska riadenia letu. NASA tým zrejme chcela oceniť skutočnosť, že Armstrong sa napriek svojej kariére, nikdy neuchýlil k prázdnym manierom hviezd.
      V prvých týždňoch po návrate bol Neil Armstrong ešte členom posádky, ktorú oslavoval celý svet. Onedlho však oznámil, že do vesmíru už letieť nechce a v roku 1971 opustil NASA úplne. Stal sa profesorom na Cincinnatskej univerzite, vyučoval letecké a vesmírne inžinierstvo, sporadicky vystupoval ako hovorca a bol členom predstavenstiev niekoľkých podnikov.
      V televízii sa však neobjavoval skoro vôbec. A už 15 rokov odmieta rozdávať autogramy - po tom, ako prišiel na to, za aké horibilné sumy sa pamiatky naňho predávali. Astronautovu nevôľu pocítil aj jeho holič, ktorý šikovne obchodoval s prameňmi vlasov svojho prominentného zákazníka. Armstrong mu prikázal, aby výťažok z tohto kšeftu venoval na dobročinné účely.
      Z času na čas však dá Armstrong o sebe vedieť. Keď prezident Barack Obama oznámil v tomto roku, že Amerika už nebude pokračovať v mesačnom programe NASA, nemohla vesmírna legenda mlčať. V otvorenom liste varoval Armstrong verejnosť, že týmto rozhodnutím sa USA "prepadajú vo výskume vesmíru na druhotriednu pozíciu". Armstrong ukázal, že vízie možno mať aj v 80-tke.

Zdroj: TASR