Prvý let človeka do kozmu sa v ČSSR odrazil v piesni

Prvý kozmonaut sveta skonal pred 45 rokmi, okolnosti jeho smrti zostávajú stále nevyjasnené. Jurij Gagarin je pochovaný pri Kremľovskej stene na Červenom námestí v Moskve. Ráno 27. marca 1968 z podmoskovského letiska Čkalovskij odštartovalo dvojmiestne cvičné lietadlo UTI MiG-15 s palubným označením "18", ktoré pilotoval kozmonaut Jurij Gagarin. V inštruktorskej kabíne sedel skúšobný letec Vladimir Seriogin. Mal preveriť pripravenosť plukovníka Gagarina znova samostatne lietať v bojových stíhačkách po osemročnej prestávke. Už dvanásť minút po štarte Gagarin hlásil veliteľovi letov, že danú úlohu splnil a požiadal o zmenu kurzu. Keď dostal povolenie k návratu na letisko, podľa vojenských predpisov odpovedal: "Rozumel som, vykonám". Potom sa spojenie s posádkou lietadla prerušilo. Večer toho dňa sa záchranárom podarilo nájsť trosky lietadla a telesné pozostatky letcov - Gagarina i Seriogina pri Novosiolove.

Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v dedine Klušino v Gžatskej oblasti v západnej časti Ruskej federácie. V súčasnosti je to Smolenská oblasť, Klušino leží neďaleko mesta Gagarin (predtým Gžatsk). Život človeka s nezabudnuteľným úsmevom bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa Jurij Gagarin narodil 8. marca, ale, údajne, v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec. Televízna stanica Vesti zdôraznila, že nech to bolo akokoľvek, jedno je isté: Jurij Gagarin sa správal vždy ako skutočný muž.

Po nemeckej okupácii sa v roku 1945 rodina Gagarinovcov presťahovala z Klušina do mesta Gžatsk, kde Jurij Gagarin chodil do školy. Po absolvovaní Ľubereckého remeselného učilišťa začiatkom 50. rokov 20. storočia sa prihlásil do Saratovskej priemyselnej školy a od 25. októbra 1954 navštevoval Letecký klub v Saratove. Priemyslovku skončil s výbornými výsledkami v roku 1955, v októbri toho istého roku aj prípravu v leteckom klube. Od roku 1955 slúžil v radoch Sovietskej armády. O dva roky neskôr, v 1957 sa dostal do oddelenia kozmonautov, slúžil ako skúšobný letec v stíhacom leteckom pluku Severnej flotily. Získal kvalifikáciu vojenský letec najvyššej triedy. V októbri 1957 sa oženil s Valentínou Ivanovnou Gorjačevovou, spolu mali dve dcéry - Lenu, ktorá sa narodila 10. apríla 1959, a Galinu, narodenú 7. marca 1961.

Koncom roku 1959 Jurij Gagarin požiadal, aby mohol slúžiť v stíhacej jednotke vyzbrojenej najnovšími bojovými stíhačkami. Odišiel do Moskvy, kde v Ústrednej nemocnici pre letcov vyšetrili jeho zdravotný stav. V marci 1960 bol navrhnutý do skupiny možných budúcich kozmonautov. Rodina Gagarinovcov sa 11. marca 1960 presťahovala do Moskvy, od 25. marca toho istého roku sa Gagarin začal pravidelne pripravovať podľa programu budúcich kozmonautov. Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál.

V dejinách kozmonautiky zostane zapísaný aj Gagarinov výrok: "Pojechali". Vyslovil ho vo chvíli, keď vesmírna loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť. Legendárny Gagarinov let trval iba 108 minút, stal sa však potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií. Za let do vesmíru dostal Jurij Gagarin množstvo vysokých vyznamenaní, nielen domácich sovietskych, ale aj zahraničných. Napríklad, z rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) z 28. apríla 1961 vyznamenanie Hrdina socialistickej práce.

V bývalom Československu sa prvý let človeka do kozmu odrazil v piesňovej tvorbe - Jaromír Hnilička a Pavel Pácl zložili pieseň Pocta astronautovi alebo Dobrý den, majore Gagarine, ktorú naspieval brniansky dirigent Gustav Brom. Z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) sa 12. apríla na celom svete oslavuje Svetový deň letectva a kozmonautiky. Spája sa s letom prvého kozmonauta do vesmíru - majora Jurija Alexejeviča Gagarina. Ten deň sa pokladá za triumf vedy a všetkých, čo v súčasnosti pracujú v oblasti kozmického priemyslu.