Prvá električka vyšla do bratislavských ulíc pred 120 rokmi

Jej trať merala 3125 m, jednosmerná cesta trvala 16 minút a cestovné bolo 6 grajciarov pre dospelých a 4 grajciare pre deti.

Začiatkom 90. rokov 19. storočia mala Bratislava približne 53.000 obyvateľov. Postupne sa rozrastajúca plocha mesta i jeho rastúci hospodársky význam boli podnetom k vzniku pouličnej mestskej železnice. V septembri 1894 bola v Budapešti vydaná povoľovacia listina na výstavbu a prevádzku elektrickej pouličnej železnice v oblasti Prešporka. Výstavbu trate zabezpečovalo konzorcium vytvorené rakúskym inžinierom Alexandrom Wernerom a firmami Lindheim a spol. vo Viedni a Ganz a spol. v Budapešti.

Jednu z najstarších mestských elektrických železníc v strednej Európe slávnostne spojazdnili 27. augusta 1895. Hlavná trať mala 12 zastávok a maximálna rýchlosť električky bola 24 km za hodinu. Vozne vážili 7 ton, ponúkali 12 miest na sedenie a 8 miest na státie. Prvými cestujúcimi boli predstavitelia mesta a zástupcovia podnikov, verejnosť sa mohla prvýkrát odviezť v spomínaný deň poobede. Vlastná parná elektráreň dodávala pre električky prúd s napätím 550 voltov. Podnik mal v tom čase iba 30 pracovníkov a prvým riaditeľom mestskej elektrickej železnice bol Ing. Károly Kakuiay.

Od decembra 1895 začala pokusne najskôr na tri mesiace platiť pásmová tarifa, ktorá rozdelila celú električkovú trať na tri pásma. Nasledovala tiež výstavba a rozširovanie tratí, napríklad cez dnešnú Špitálsku ulicu, Krížnu, Šafárikovo námestie, Obchodnú a Račiansku ulicu i do ďalších lokalít. Vo februári 1898 bola založená Pressburger Elektrizitäts Aktiengesellschaft (Bratislavská elektrická účastinárska spoločnosť) so základným imaním 1.460.000 korún, ktorá prevzala do svojho spravovania Bratislavskú mestskú elektrickú železnicu.