DONECK - Proruskí separatisti okupujúci budovu regionálnej vlády vo východoukrajinskom meste Doneck dnes uviedli, že neodídu, pokiaľ stúpenci novej vlády v Kyjeve nerozpustia svoj tábor na tamojšom hlavnom námestí známom ako Majdan. Informovala o tom agentúra Reuters.
18:18 - Rusko kritizuje Kyjev a Washington za postoj k dohode zo Ženevy
Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov dnes uviedol, že vládni činitelia v Kyjeve si nesprávne vysvetlili medzinárodnú dohodu zameranú na riešenie krízy na Ukrajine."Žiaľ, chápu to nesprávne," vyhlásil Čižov pre ruskú štátnu televíziu. "Najmä v tom, že sa týka len východných a južných oblastí a tých, ktorí žiadajú federalizmus, avšak nie Kyjeva, kde je (podľa vlády) všetko legálne vrátane pokračujúcej okupácie Majdanu (Námestia nezávislosti)," citovala ho agentúra Reuters. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo medzitým sklamanie nad tým, ako Spojené štáty hodnotia dohodu dosiahnutú vo štvrtok v Ženeve. Hrozbu nových amerických sankcií voči Moskve označilo za "úplne neprijateľnú".
17:44 - Poliaci majú najväčšie obavy o svoju nezávislosť za uplynulých 23 rokov (CBOS)
Poliaci majú najväčšie obavy o nezávislosť krajiny od roku 1991, teda krátko po páde komunizmu, a 80 percent z nich označilo za hlavnú hrozbu Rusko. Ukázal to prieskum inštitútu CBOS, o ktorom dnes informovala agentúra Reuters. Mnohí z opýtaných uviedli, že by privítali zvýšenie vojenskej prítomnosti NATO v Poľsku, citovali CBOS poľské médiá.
17:34 - Vláda prisľúbila posilnenie práva na používanie ruštiny
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov a premiér Arsenij Jaceňuk prisľúbili dnes posilnenie ústavných práv na používanie ruštiny v snahe utlmiť separatistické protesty na východe krajiny.
V spoločnom televíznom vystúpení Turčynov a Jaceňuk apelovali na národnú jednotu a vyzvali ľudí, aby sa zdržali násilia. Uviedli tiež, že podporia zmenu ústavy, ktorá decentralizuje viac právomocí - umožní napríklad regiónom rozhodnúť o ich úradnom jazyku, čo je kľúčová požiadavka rusky hovoriaceho obyvateľstva. Jaceňuk uviedol, že ruský jazyk bude mať v zmenenej ústave osobitný štatút, informovala agentúra Reuters.
16:08 - Zahraničné firmy s Ruskom spolupracujú, projekt Južný prúd pokračuje
Ruské a zahraničné energetické spoločnosti spolupracujú aj naďalej, bez ohľadu na sankcie uvalené na Rusko pre situáciu na Ukrajine a ruský projekt plynovodu Južný prúd pokračuje tiež podľa plánu. Povedal to dnes ruský minister energetiky Alexander Novak. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Žiadne náznaky plánovaného obmedzenia aktivít v Rusku sa v rámci diskusií s firmami neobjavili," povedal Novak. Naopak, dodal, podniky dali najavo záujem o pokračovanie svojich investícií v krajine.
15:31 - Témou konferencie bude Ukrajina, príde aj Kličko
Hlavnou témou tohtoročnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC bude dianie na Ukrajine. Na konferencii, ktorá sa bude konať v Bratislave od 14. do 16. mája, by mal vystúpiť aj ukrajinský opozičný vodca Vitalij Kličko. "Pre strednú a východnú Európu predstavujú udalosti na Ukrajine najväčšiu bezpečnostnú hrozbu od pádu komunizmu a tak aj Bratislava, miesto konania GLOBSECu, dodá konferencii svojský historický a regionálny charakter – tri z krajín Visegrádskej štvorky majú s Ukrajinou spoločnú hranicu a tri v minulosti zažili sovietsku vojenskú intervenciu," povedal Rastislav Káčer, prezident Slovenskej atlantickej komisie, ktorá konferenciu organizuje.
13:40 - Proruskí aktivisti odmietajú výzvy na odzbrojenie a opustenie budov
Lídri proruských aktivistov na východe Ukrajiny stanovili podmienky pre zloženie zbraní a opustenie vládnych budov, ktoré obsadili vo vyše desiatich mestách. Požadujú, aby odstúpila vláda v Kyjeve, ktorá sa podľa nich chopila moci nelegálne, a aby zbrane najskôr zložili ozbrojené skupiny v proeurópskom tábore, najmä radikálny Pravý sektor.
Veliteľ "ľudových milícií" v Donecku Miroslav Rudenko stúpencom pred budovou oblastnej správy tiež povedal, že vláda v Kyjeve musí ukončiť armádnu operáciu proti vlastnému obyvateľstvu. Aktivisti podľa neho žiadajú aj právo na ruské občianstvo, aby mohli v prípade potreby požiadať o podporu Moskvu, informovala agentúra DPA.
10:59 - Kerry: Podnikli sme kroky na zníženie napätia na Ukrajine
Diplomati z Ruska, Spojených štátov, Európskej únie a Ukrajiny sa dohodli na krokoch zameraných na elimináciu násilia na nepokojmi zmietanej Ukrajine, uviedol dnes vo švajčiarskej Ženeve americký minister zahraničných vecí John Kerry.
Šéf diplomacie USA uviedol, že všetko, čo sa na dnešných vyše sedemhodinových štvorstranných rokovaniach podarilo dosiahnuť, "predstavuje dobrý kus práce".
Kerry zároveň podotkol, že "slová na papieri" nebudú mať veľký význam, ak po nich nebudú nasledovať činy smerujúce k upokojeniu situácie v bývalej sovietskej republike.
"Očakávame, že Rusi dokážu, že to so znižovaním napätia myslia vážne," uviedol ďalej Kerry. Svojmu ruskému náprotivku Sergejovi Lavrovovi povedal, že ak nedôjde k zlepšeniu situácie na Ukrajine, USA nebudú mať inú možnosť, len uvaliť na Rusko ďalšie sankcie.
O federalizácii Ukrajiny ani o Kryme sa však na rokovaniach nehovorilo, uzatvára agentúra AP.
10:54 - Šéf ruskej diplomacie Lavrov informoval v Ženeve o záveroch rokovaní o Ukrajine
Ruská federácia súhlasila na štvorstranných rokovaniach o ukrajinskej kríze v švajčiarskej Ženeve s odzbrojením separatistických síl na východe Ukrajiny.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov informoval, že sa všetci zúčastnení, ktorí schválili dnes dokument o nevyhnutných krokoch v záujme deeskalácie napätia v krajine, dohodli na odzbrojení všetkých protizákonne ozbrojených zoskupení, o vrátení všetkých nezákonne obsadených budov právoplatným majiteľom, o uvoľnení všetkých ulíc, námestí a iných verejných priestranstiev vo všetkých mestách Ukrajiny. V krajine by mala byť vyhlásená amnestia pre všetkých účastníkov protestných akcií s výnimkou páchateľov ťažkých zločinov, dodal podľa agentúr RIA-Novosoti i DPA Sergej Lavrov.
Dokument schválený v Ženeva vyzýva k neodkladnému otvoreniu dialógu na Ukrajine za účasti regiónov v rámci ústavného procesu.
Spomínané kroky sú súčasťou harmonogramu, vedúceho k pokojnému vyriešeniu ukrajinskej krízy, ako sa na ňom dnes dohodli ministri zahraničných vecí USA, Ruskej federácie, Ukrajiny a šéfka európskej diplomacie, John Kerry, Sergej Lavrov, Andrij Deščycia a Catherine Ashtonová.
Účastníci schôdzky vyzvali všetky strany konfliktu, aby sa zdržali násilia, dôrazne odsúdili a odmietli všetky prejavy extrémizmu, rasizmu i náboženskej neznášanlivosti vrátane antisemitizmu. Zdôraznili, že problémy Ukrajiny si musia vyriešiť samotní Ukrajinci.
10:51 - Fico dnes telefonoval s americkým viceprezidentom, hovorili o Ukrajine
Predseda vlády SR Robert Fico dnes opäť telefonicky komunikoval s viceprezidentom USA Joeom Bidenom. Témou ich v poradí už druhého takéhoto rozhovoru bola kríza na Ukrajine.
"Americký viceprezident počas telefonátu ocenil prístup Slovenska k reverznému toku plynu," informovala hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová. Dodala, že obaja Ruská federácia súhlasila na štvorstranných rokovaniach o ukrajinskej kríze v švajčiarskej Ženeve s odzbrojením separatistických síl na východe Ukrajiny.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov informoval, že sa všetci zúčastnení, ktorí schválili dnes dokument o nevyhnutných krokoch v záujme deeskalácie napätia v krajine, dohodli na odzbrojení všetkých protizákonne ozbrojených zoskupení, o vrátení všetkých nezákonne obsadených budov právoplatným majiteľom, o uvoľnení všetkých ulíc, námestí a iných verejných priestranstiev vo všetkých mestách Ukrajiny. V krajine by mala byť vyhlásená amnestia pre všetkých účastníkov protestných akcií s výnimkou páchateľov ťažkých zločinov, dodal podľa agentúr RIA-Novosoti i DPA Sergej Lavrov.
Dokument schválený v Ženeva vyzýva k neodkladnému otvoreniu dialógu na Ukrajine za účasti regiónov v rámci ústavného procesu.
Spomínané kroky sú súčasťou harmonogramu, vedúceho k pokojnému vyriešeniu ukrajinskej krízy, ako sa na ňom dnes dohodli ministri zahraničných vecí USA, Ruskej federácie, Ukrajiny a šéfka európskej diplomacie, John Kerry, Sergej Lavrov, Andrij Deščycia a Catherine Ashtonová.
Účastníci schôdzky vyzvali všetky strany konfliktu, aby sa zdržali násilia, dôrazne odsúdili a odmietli všetky prejavy extrémizmu, rasizmu i náboženskej neznášanlivosti vrátane antisemitizmu. Zdôraznili, že problémy Ukrajiny si musia vyriešiť samotní Ukrajinci.štátnici si vymenili aktuálne informácie o bezpečnostnej a energetickej situácii na Ukrajine. "Dohodli sa tiež, že vzájomné rozhovory budú pokračovať po ukončení plánovanej návštevy Joea Bidena v Kyjeve," oznámila Szabóová.
V utorok (15.4.) sa vo Veľkých Kapušanoch uskutočnili rokovania o technických a právnych aspektoch prípravy spätného toku plynu zo západnej Európy na Ukrajinu cez územie SR. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia prepravných spoločností Eustream a Ukrtransgaz, slovenský minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan a predstavitelia Európskej komisie (EK).
Podľa Malatinského boli na stretnutí predložené niektoré varianty k možnosti reverzného toku. Jedno z technických riešení navrhla aj ukrajinská strana. Rozhovory budú pokračovať. "Na stole je teda niekoľko variantov, dúfam, že sa k nejakému zmysluplnému dopracujeme," konštatoval Malatinský.
"Tá cena plynu, ktorú nám ponúklo Rusko, nie je pre Ukrajinu prijateľná. Preto realizácia reverzných dodávok plynu z Európy je pre nás otázkou energetickej bezpečnosti Ukrajiny. Je veľmi dobré, že sme teraz došli do štádia, že sa prerokováva aj náš - alternatívny návrh reverzných dodávok plynu na Ukrajinu," poznamenal minister Prodan.
Kyjev začal so svojimi susedmi v Európskej únii (EÚ) núdzové rokovania so žiadosťou o pomoc pri dodávkach plynu po tom, čo ruský koncern Gazprom začiatkom apríla postupne dvakrát zvýšil Ukrajine ceny dodávaného plynu. Ten tak krajine zdražel takmer na dvojnásobok.
10:49 - Dôstojník Generálneho štábu mal poskytovať informácie Ruskej federácii
Dôstojník Generálneho štábu Ozbrojených síl (GŠ OS) SR je podozrivý zo špionáže v prospech Ruskej federácie. V dnešnom večernom spravodajstve o tom informovala televízia Markíza.
Televízia sa odvoláva na anonymný zdroj, ktorý tvrdí, že podozrivým je major pracujúci na odbore medzinárodnej spolupráce GŠ OS SR. Ten mal prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami, rozhodnutiami a stratégiami Európskej únie či NATO. Informácie mal odovzdávať Rusom. Svoju činnosť mal podľa informácií televízie zvýšiť práve v poslednom období, v čase ukrajinskej krízy.
Podľa zdroja televízie ho už dva roky sledovala vojenská kontrarozviedka. Minulý týždeň mu mala zhabať pracovné dokumenty i služobný notebook. Dôstojník v súčasnosti údajne čerpá dovolenku. Na otázku televízie k podozreniam rezort obrany vyslovil iba všeobecné formulácie o tom, že príslušné zložky rezortu monitorujú všetky bezpečnostné hrozby. Prípad by sa mal dostať aj na pôdu brannobezpečnostného výboru NR SR. Poslanec Martin Fedor (SDKÚ-DS) pre televíziu uviedol, že požiadal ministra obrany Martina Glváča (Smer-SD), aby o prípade predložil na pôde výboru správu.
10:47 - Obama privítal ženevskú dohodu, ale varoval Moskvu pred ďalšími sankciami
Americký prezident Barack Obama privítal deklarovanú ochotu Moskvy podniknúť kroky ku zmierneniu napätia na Ukrajine. Súčasne ale varoval, že Washington a jeho spojenci sú pripravení pristúpiť k ďalším sankciám, ak Rusko nesplní svoje záväzky zo štvrtkových ženevských rokovaní.
Ruská federácia vo štvrtok na štvorstranných rokovaniach o ukrajinskej kríze vo švajčiarskej Ženeve súhlasila s odzbrojením separatistických síl na východe Ukrajiny.
Podľa ruského rezortu diplomacie účastníci rozhovorov schválili dokument o nevyhnutných krokoch v záujme deeskalácie napätia v krajine, dohodli sa na odzbrojení všetkých protizákonne ozbrojených zoskupení, o vrátení všetkých nezákonne obsadených budov právoplatným majiteľom, o uvoľnení všetkých ulíc, námestí a iných verejných priestranstiev vo všetkých mestách Ukrajiny. V krajine by tiež mala byť vyhlásená amnestia pre všetkých účastníkov protestných akcií s výnimkou páchateľov ťažkých zločinov.
"Domnievam sa, že v tomto momente si nemôžme byť istý ničím ... Existuje tu možnosť, šanca, že diplomacia môže viesť k upokojeniu situácie," uviedol Obama vo štvrtok na mimoriadnej tlačovej konferencii v Bielom dome. Tá sa konala len niekoľko hodín po skončení ženevskej schôdzky, na ktorej sa zúčastnili šéfovia diplomacie Ruska, Ukrajiny, USA a EÚ.
Prezident USA vyjadril nádej, že počas nasledujúcich dní Rusko podnikne kroky k naplneniu svojich prísľubov, ktoré by sa mali prejaviť v obnovení poriadku na východe a juhu Ukrajiny. Konštatoval však, že vzhľadom na doterajšie počínanie Moskvy sa na to nemožno spoliehať.
"Pripravili sme dodatočné opatrenia, ktoré môžeme použiť voči Rusku, ak nebudeme vidieť ozajstné zlepšenie situácie v teréne," vyhlásil Obama a zdôraznil, že bude ďalší vývoj a kroky Moskvy sledovať v úzkom kontakte s európskymi spojencami.
10:46 - Ashtonová: EÚ sa bude usilovať pomôcť Ukrajine ekonomicky, finančne i politicky
Európska únia sa bude naďalej usilovať ekonomicky, finančne a politicky stabilizovať situáciu na Ukrajine. Po štvorstranných rokovaniach v švajčiarskej Ženeve, ktoré sa dnes skončili prijatím tzv. Ženevskej deklarácie, o tom informovala šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová.
Podľa jej slov stojí EÚ naďalej za jednotnou, suverénnou Ukrajinou, ktorej územná celistvosť bude zachovaná.
Ženeva bola, ako formulovala podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN, dejiskom náročnej, ale produktívnej diskusie, cieľom ktorej bolo prispieť k deeskalácii napätia. "Myslím si, že je veľmi dôležité, že sa dnes začal proces dialógu," dodala.
Catherine Ashotnová zdôraznila úlohu OBSE a jej misie v nasledujúcom období a vyjadrila aj pripravenosť EÚ podporiť Ukrajinu v plnení jej záväzkov. Súčasne konštatovala, že na 25. mája naplánované prezidentské voľby sú najlepšou príležitosťou na vyjadrenie vôle ukrajinského národa.
08:17 - Za jednotu krajiny sa demonštrovalo v Donecku, Luhansku i Kramatorsku
o viacerých mestách na východe Ukrajiny sa dnes konali mítingy za zachovanie jednotnej krajiny, informovala tlačová agentúra UNIAN.
V Luhansku vyšlo podľa odhadov tamojších médiá do ulíc asi 1000 vlastenecky orientovaných občanov, v Donecku sa ich zhromaždilo päť- sedem tisícok.
Priebeh oboch akcií bol pokojný, ani v Donecku, kde účastníci zdôrazňovali, že v jednote je sila, míting v súlade so sľubom z uplynulých dní nenarušil nikto z druhého tábora.
Osoby, ktoré tu však už niekoľko dní okupujú sídlo oblastnej správy, v reakcii na informácie o obsahu tzv. Ženevskej deklarácie uviedli, že objekty sú pripravené opustiť len po tom, čo sa v Kyjeve rozpustí EuroMajdan. Pod megavlajkou Ukrajiny a množstvom vlajok v klasickej veľkosti ľudia spievali štátnu hymnu a modlili sa za blaho krajiny.
O niečo iná bola situácia v Kramatorsku, kde prišlo na akciu za jednotnú Ukrajinu asi 1000 ľudí. Iba prítomnosť polície tu zabránila zrážkam, o ktoré sa pokúsila skupina asi 100 proruských separatistov usilujúcich sa o narušenie mítingu. Aj v Kramatorsku sa však skandovalo na slávu Ukrajine a ani tu nechýbalo množstvo štátnych vlajok.
08:15 - USA pošlú Ukrajine dodatočnú vojenskú neletálnu pomoc, povedal Hagel
Spojené štáty pošlú Ukrajine dodatočnú neletálnu vojenskú pomoc. Oznámil to dnes americký minister obrany Chuck Hagel, ktorého citovala agentúra Reuters. Opatrenie je súčasťou najnovších krokov Washingtonu v reakcii na ruskú anexiu Krymu a zhromažďovanie vojsk na ukrajinských hraniciach.
"Ráno som telefonicky hovoril so svojím ukrajinským rezortným kolegom a oznámil som mu, že prezident Obama schválil dodatočnú neletálnu vojenskú výpomoc zahŕňajúcu zdravotnícky a iný humanitárny materiál," uviedol Hagel na tlačovej konferencii v Pentagóne po rokovaní s poľským náprotivkom Tomaszom Siemoniakom.
Nová americká podpora prichádza po stredajšom oznámení NATO, ktorá "v priebehu niekoľkých dní" hodlá vyslať do východnej Európy viac svojich lodí, lietadiel a vojakov. Predstavitelia aliancie objasnili, že jej sily na Ukrajine, ktorá nie je členom NATO, vojensky nezasiahnu.
Kyjev však požiadal USA o vojenskú pomoc, čo znamená, že žiadal zbrane a muníciu, pripomína agentúra AP. Obamova administratíva to zatiaľ nezvažuje z obavy, že takýto krok by mohol prispieť k eskalácii už beztak napätej situácie. Spojené štáty už skôr poslali Ukrajine humanitárnu pomoc v podobe potravín pre armádu.
08:13 - Ukrajinská vláda potvrdila sprísnenie režimu na hranici s Ruskom
Ukrajinské orgány vo štvrtok oznámili zavedenie sprísnených kontrol na hranici s Ruskom, ktoré sa týkajú "mužov v aktívnom veku" vstupujúcich samostatne alebo v skupinách na územie Ukrajiny zmietanej separatistickými nepokojmi. Podľa vyjadrenia hovorcu pohraničnej stráže Oleha Sloboďana začali opatrenie voči ruským občanom uplatňovať už počas dňa vzhľadom na "informácie o možných provokáciách na hranici vrátane teroristických útokov". Ruský vlajkový letecký dopravca Aeroflot predtým zverejnil vyhlásenie, v ktorom avizoval obmedzenie prepravy mužov vo veku od 16 do 60 rokov z Ruska na Ukrajinu. Tí sa budú môcť dostať na Ukrajinu údajne len vtedy, ak dokážu doložiť účel svojej návštevy alebo pocestujú v sprievode rodiny.
Na sprísnenie kontrol vzápätí zareagovala Moskva, ktorá od Ukrajiny požaduje "bezodkladné oficiálne vysvetlenie" a pohrozila "primeranými odvetnými opatreniami". Akékoľvek obmedzenie pohybu cez rusko-ukrajinskú hranicu pritom vyvoláva obavy z ďalšieho stupňovania krízy, keďže ľudí na oboch stranách spájajú blízke rodinné a obchodné vzťahy. Najnovšie opatrenie navyše Ukrajina prijala počas krízových rokovaní s Ruskom vo švajčiarskej Ženeve, ktorých cieľom je "deeskalácia" napätia. Vláda v Kyjeve opakovane obvinila Moskvu z podporovania ozbrojených vzbúrencov na východe Ukrajiny, kde armáda v utorok začala "protiteroristickú operáciu".
08:00 - NATO: Putin hovorí o Rasmussenovi nezmysly
Severoatlantická aliancia (NATO) vo štvrtok poprela tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého si jej generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen ešte ako dánsky premiér tajne nahral a zverejnil jeden z ich vzájomných rozhovorov. Putinovo obvinenie, ktoré zaznelo počas štvrtkovej televíznej debaty, hovorkyňa NATO Oana Lungescuová označila za "úplný nezmysel" a ubezpečila, že Rasmussen si počas pôsobenia v predošlej funkcii "nikdy nebral diktafón, aby zaznamenával stretnutia s pánom Putinom alebo kýmkoľvek iným". "Všeobecne povedané, Rusko v záujme odvedenia pozornosti od vlastného nezákonného konania na Ukrajine vyslovilo rad obvinení voči NATO, ktoré prekrúcajú fakty," dodala.
Ruská vláda minulý štvrtok zverejnila vyhlásenie, v ktorom odsúdila Rasmussenovo "zanietené napodobňovanie rétoriky z éry studenej vojny" v súvislosti s krízou na Ukrajine. Reagovala tak zrejme na jeho utorňajší prejav v Paríži, kde vyzval Rusko na stiahnutie desaťtisícov svojich vojakov, ktorí sú podľa NATO sústredení v oblasti pozdĺž hranice s Ukrajinou. Aliancia tvrdí, že Moskva týmto spôsobom vyvíja nátlak na vládu v Kyjeve alebo sa dokonca pripravuje na možnú inváziu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to poprel a zdôraznil, že Rusko má právo presúvať sily na svojom území, ako to uzná za vhodné. Ministri zahraničných vecí NATO začiatkom apríla rozhodli o zastavení všetkých druhov spolupráce medzi alianciou a Ruskom.
07:58 - Ukrajina sa rozhodla obmedziť vstup ruských občanov na svoje územie
Ukrajinská pohraničná služba obmedzila vstup ruských občanov na územie krajiny. V zdôvodnení tohto opatrenia sa spomínajú informácie o údajnej hrozbe teroristických akcií na ukrajinskom území.
Ako informovala tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na Serhija Astachova v zastúpení pohraničnej služby, opatrenia sú komplexné a nemožno ich zúžiť na istú kategóriu populácie, ako to skôr nepresne uviedla ruská letecká spoločnosť Aeroflot.
Muži vo veku 16-60 rokov, ktorých ruský subjekt označil za kategóriu nevpúšťanú na územie Ukrajiny, patria však do rizikovej skupiny obyvateľstva, potvrdil Astachov, preto im Aeroflot radšej zrejme preventívne odporučil necestovať na Ukrajinu.
Astachov súčasne podčiarkol, že v čase protiteroristickej operácie v krajine je vhodnejšie odložiť cestu na Ukrajinu, aj keď platí, že osoby, ktoré sa na hraničných priechodoch preukážu dokumentmi potvrdzujúcimi naliehavosť ich cesty, budú môcť pokračovať do cieľovej destinácie.
07:56 - Ukrajina požiadala Medzinárodný trestný súd o vyšetrenie zločinov počas prevratu
Amsterdam 17. apríla (TASR) - Ukrajina prizvala dnes Medzinárodný trestný súd (ICC) k vyšetrovaniu všetkých závažných zločinov, ktoré sa mohli odohrať na jej území počas prevratu koncom minulého a začiatkom tohto roka. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ICC.
Pozvanie, ktoré má podobu deklarácie akceptujúcej jurisdikciu súdu pre obdobie medzi 21. novembrom 2013 a 22. februárom 2014, však nežiada ICC o vyšetrovanie ruských vojenských akcií na polostrove Krym, ktoré sa začali 27. februára.
Ukrajinský parlament skôr v tomto roku vyzval ICC na prešetrenie zločinov údajne spáchaných zosadeným ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom v snahe zamedziť demonštráciám, ktoré neskôr viedli k jeho zvrhnutiu a následnému úteku do ruského exilu. Prokurátori ICC nemajú povinnosť viesť vyšetrovanie.
07:09 - Proruskí separatisti v Donecku požadujú rozpustenie barikád na Majdane
Proruskí separatisti okupujúci budovu regionálnej vlády vo východoukrajinskom meste Doneck dnes uviedli, že neodídu, pokiaľ stúpenci novej vlády v Kyjeve nerozpustia svoj tábor na tamojšom hlavnom námestí známom ako Majdan. Informovala o tom agentúra Reuters.
Na otázku, ako bude jeho skupina reagovať na medzinárodnú dohodu podpísanú vo švajčiarskej Ženeve, na základe ktorej sa ukrajinská a ruská vláda dohodli na nutnosti ukončenia nezákonného okupovania budov a námestí, líder doneckých demonštrantov Alexandr Zacharčenko telefonicky odpovedal:
"Ak to znamená, že všetky námestia a verejné budovy, potom si myslím, že by sa malo začať na Majdane v Kyjeve. Rozhodneme sa podľa toho, ako sa zachovajú oni."
Ukrajinskí nacionalisti a iné skupiny, ktoré pred dvoma mesiacmi pomáhali v Kyjeve zvrhnúť Moskvou podporovaného prezidenta Viktora Janukovyča, doteraz udržiavajú na Majdane barikády. Mnohí z nich tvrdia, že neodídu, kým nebudú spokojní s výsledkami nastávajúcich prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 25. mája.
18:27 - Burian: Budúcnosť Ukrajiny vidíme v Európe
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Burian navštívil 16. až 17. apríla 2014 Užhorod. Cieľom cesty boli stretnutia s predstaviteľmi Zakarpatskej oblasti, zástupcami slovenskej komunity, vrátane dialógu v širšom kruhu miestnych akademických a mimovládnych kruhov.
Štátny tajomník počas stretnutí v Užhorode tlmočil trvácny záujem Slovenska o Ukrajinu ako demokratickú a prosperujúcu krajinu, s ktorou nás spája veľa spoločného, vrátane dlhodobo dobrých susedských vzťahov. V tomto smere ubezpečil o prioritách, medzi ktoré patri stabilizácia krajiny a úspech jej transformačných procesov. "Budúcnosť Ukrajiny sme vždy chceli vidieť a vidíme v Európe. Sme pripravení vám pomôcť svojimi autentickými transformačnými skúsenosťami, či už na bilaterálnej úrovni alebo aj vo formáte V4," podčiarkol Peter Burian.
Na rokovaní s predsedom Zakarpatskej oblastnej rady Ivanom Balogom štátny tajomník okrem iného konštatoval potrebu zintenzívnenia vzájomnej spolupráce, vrátane výmen medzi našimi prihraničnými regiónmi. Vidíme tu veľký potenciál na spoluprácu. Predstavitelia Oblastnej rady opätovali záujem o zintenzívnenie spolupráce a vyjadrili pripravenosť zapojiť sa do konkrétnych projektov.
18:01 - Európsky parlament schválil rezolúciu k dianiu na Ukrajine
Európsky parlament (EP) schválil dnes v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov rezolúciu k aktuálnemu dianiu na Ukrajine. Europoslanci sa v nej vyslovili za rozšírenie jestvujúcich sankcií a v prípade nutnosti za uvalenie hospodárskych sankcií voči Ruskej federácii i embarga na vývoz zbrojárskych produktov a technológií s okamžitou platnosťou vládami členských krajín Európskej únie. Europoslanci odporučili s odvolaním sa na destabilizačné akcie na východe Ukrajiny spoločný postup členských krajín proti ruským firmám a ich dcérskym spoločnostiam, osobitne v odvetví energetiky, ale aj v súvislosti s ruským majetkom v Európskej únii.
17:29 - Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti vypísal odmenu za zadržanie ruských agentov
Prvý muž ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, miliardár Ihor Kolomojskij, ponúkol dnes vysoké odmeny všetkým, ktorí pomôžu ukrajinským orgánom odhaliť ruských agentov pôsobiacich na východe krajiny. Za každého agenta odovzdaného ukrajinským bezpečnostným zložkám sľubuje gubernátor Dnepropetrovskej oblasti 10.000 dolárov. Odmenu vypísal aj za oslobodenie vládnych budov, a to 200.00O0 dolárov. O ponuke informoval prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí Kolomojského spolupracovník Boris Filatov. Ďalšie odmeny čakajú na všetkých, ktorí odovzdajú ukrajinským orgánom zbrane. Podľa Filatovových slov vypukla na východe Ukrajiny "revolúcia chudoby", súčasné dianie je "povstaním unavených ľudí v zlej sociálnej situácii, ktorých vládne miesta nevypočuli". Kolomojského ponuky by preto mali posilniť boj Ukrajincov proti proruským separatistom.
17:19 - Krym bolo nútených opustiť už okolo 5000 krymských Tatárov
Polostrov Krym bolo nútených opustiť už okolo 5000 krymských Tatárov. V Kyjeve o tom dnes na brífingu v tamojšom krízovom mediálnom centre hovorila významná osobnosť krymskotatárskej komunity Mustafa Džemilev, niekdajší predseda ich zastupiteľského zboru - medžlisu. Väčšina z nich presídlila na západ Ukrajiny. Podľa Džemilevových slov, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra UNIAN, ide o veľký úder pre komunitu krymských Tatárov, ktorí sa po desaťročia usilovali o návrat do pôvodnej vlasti a teraz ju musia opúšťať. Krymskí Tatári aj s ohľadom na vlastné historické skúsenosti za Stalinovej diktatúry v Sovietskom zväze odmietali pripojenie polostrova k Ruskej federácii. Medzičasom sa to však stalo skutočnosťou, aj keď pripojenie Krymu k Rusku neuznáva vláda v Kyjeve ani väčšina medzinárodného spoločenstva.
17:02 - Aerolínie avizujú obmedzenie prepravy mužov na Ukrajinu
Ruský vlajkový letecký dopravca Aeroflot vo štvrtok informoval cestujúcich, že od ukrajinských úradov dostal správu o zavedení prísnych obmedzení týkajúcich sa vstupu Rusov na územie krajiny, kde pokračuje vzbura proruských separatistov. V zverejnenom vyhlásení spoločnosť naznačuje, že ruskí muži vo veku 16 až 60 rokov budú smieť na Ukrajinu lietať iba vtedy, ak dokážu doložiť účel svojej návštevy alebo pocestujú v sprievode rodiny. Pobyt na Ukrajine pritom bude možné zdôvodniť napríklad rodinnými väzbami alebo pozvaním od podniku či jednotlivej osoby.
16:47 - Proruskí aktivisti sú už na letisku v Donecku, prevádzku nenarušili
Proruskí aktivisti sa už nachádzajú na termináli medzinárodného letiska v Donecku, ktorého riadnu prevádzku však zatiaľ nič nenarušuje. Informáciu priniesla tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na zdroje priamo z letiska. Na letisko smeruje podľa rovnakého zdroja aj skupina ďalších okolo 100 osôb s vlajkami tzv. Doneckej ľudovej republiky. Títo ľudia podľa všetkého nie sú ozbrojení. Separatisti, ktorí už skôr obsadili budovu oblastnej správy v Donecku na východe Ukrajiny, už opakovane deklarovali nutnosť dostať letisko pod kontrolu s cieľom zabrániť prípadnému leteckému presunu stúpencov radikálneho Pravého sektoru do mesta.
16:38 - Televíznu vežu v Slovjansku obsadili separatisti, ukrajinské TV nahradzujú ruskými
Televíznu vežu v Slovjansku, z ktorej sa šíri televízny signál nielen do tohto mesta, ale aj do Kramatorsku, Horlivky a Makijivky, obsadili dnes proruskí separatisti. Nezvaní hostia tu vypli ukrajinské kanály a nahradzujú ich ruskými. Informáciu priniesli internetový portál Novosti Donbassa, webové vydanie denníka Ukrajinska pravda a tlačová agentúra UNIAN.
16:18 - Putin tvrdí, že Rasmussen si ešte ako dánsky premiér tajne nahral ich schôdzku
Ruský prezident Vladimir Putin dnes povedal, že šéf NATO Anders Fogh Rasmussen v čase, keď bol dánskym premiérom, si tajne nahral ich súkromnú konverzáciu a bez autorizácie ju zverejnil. Putin to povedal v televíznej debate s občanmi. K incidentu mohlo dôjsť v rokoch 2001-2009, keď Rasmussen zastával funkciu predsedu dánskej vlády, píše agentúra ITAR-TASS. "Na jednom zo stretnutí, keď bol dánskym premiérom, vyšlo najavo, že mal so sebou diktafón, tajne nahral našu konverzáciu a potom ju zverejnili v tlači," povedal ruský prezident. Dodal, že nemohol "uveriť vlastným ušiam ani očiam". "Aká dôvera môže byť po takomto incidente?" spýtal sa Putin.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies