Situácia na Ukrajine: Kyjev nechce pustiť do krajiny ruských mužov od 16 do 60 rokov!

NETKY.SK • 17 Apríl 2014, 17:00 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Kyjev nechce pustiť do krajiny ruských mužov od 16 do 60 rokov!

MARIUPOL - Konflikty na Ukrajine stále pokračujú. Situácia je stále napätá na východe krajiny. Dvanásť ľudí utrpelo zranenia pri útoku proruských aktivistov na kasárne vojsk ukrajinského ministerstva vnútra v meste Mariupol. Dnes vystúpil aj vo veľkom rozhovore ruský prezident Vladimír Putin.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

18:27 - Burian: Budúcnosť Ukrajiny vidíme v Európe

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Burian navštívil 16. až 17. apríla 2014 Užhorod. Cieľom cesty boli stretnutia s predstaviteľmi Zakarpatskej oblasti, zástupcami slovenskej komunity, vrátane dialógu v širšom kruhu miestnych akademických a mimovládnych kruhov.
      

Štátny tajomník počas stretnutí v Užhorode tlmočil trvácny záujem Slovenska o Ukrajinu ako demokratickú a prosperujúcu krajinu, s ktorou nás spája veľa spoločného, vrátane dlhodobo dobrých susedských vzťahov. V tomto smere ubezpečil o prioritách, medzi ktoré patri stabilizácia krajiny a úspech jej transformačných procesov. "Budúcnosť Ukrajiny sme vždy chceli vidieť a vidíme v Európe. Sme pripravení vám pomôcť svojimi autentickými transformačnými skúsenosťami, či už na bilaterálnej úrovni alebo aj vo formáte V4," podčiarkol Peter Burian.
      

Na rokovaní s predsedom Zakarpatskej oblastnej rady Ivanom Balogom štátny tajomník okrem iného konštatoval potrebu zintenzívnenia vzájomnej spolupráce, vrátane výmen medzi našimi prihraničnými regiónmi. Vidíme tu veľký potenciál na spoluprácu. Predstavitelia Oblastnej rady opätovali záujem o zintenzívnenie spolupráce a vyjadrili pripravenosť zapojiť sa do konkrétnych projektov.

 

18:01 - Európsky parlament schválil rezolúciu k dianiu na Ukrajine

Európsky parlament (EP) schválil dnes v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov rezolúciu k aktuálnemu dianiu na Ukrajine. Europoslanci sa v nej vyslovili za rozšírenie jestvujúcich sankcií a v prípade nutnosti za uvalenie hospodárskych sankcií voči Ruskej federácii i embarga na vývoz zbrojárskych produktov a technológií s okamžitou platnosťou vládami členských krajín Európskej únie. Europoslanci odporučili s odvolaním sa na destabilizačné akcie na východe Ukrajiny spoločný postup členských krajín proti ruským firmám a ich dcérskym spoločnostiam, osobitne v odvetví energetiky, ale aj v súvislosti s ruským majetkom v Európskej únii.

 

17:29 - Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti vypísal odmenu za zadržanie ruských agentov

Prvý muž ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, miliardár Ihor Kolomojskij, ponúkol dnes vysoké odmeny všetkým, ktorí pomôžu ukrajinským orgánom odhaliť ruských agentov pôsobiacich na východe krajiny. Za každého agenta odovzdaného ukrajinským bezpečnostným zložkám sľubuje gubernátor Dnepropetrovskej oblasti 10.000 dolárov. Odmenu vypísal aj za oslobodenie vládnych budov, a to 200.00O0 dolárov. O ponuke informoval prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí Kolomojského spolupracovník Boris Filatov. Ďalšie odmeny čakajú na všetkých, ktorí odovzdajú ukrajinským orgánom zbrane. Podľa Filatovových slov vypukla na východe Ukrajiny "revolúcia chudoby", súčasné dianie je "povstaním unavených ľudí v zlej sociálnej situácii, ktorých vládne miesta nevypočuli". Kolomojského ponuky by preto mali posilniť boj Ukrajincov proti proruským separatistom.

 

17:19 - Krym bolo nútených opustiť už okolo 5000 krymských Tatárov

Polostrov Krym bolo nútených opustiť už okolo 5000 krymských Tatárov. V Kyjeve o tom dnes na brífingu v tamojšom krízovom mediálnom centre hovorila významná osobnosť krymskotatárskej komunity Mustafa Džemilev, niekdajší predseda ich zastupiteľského zboru - medžlisu. Väčšina z nich presídlila na západ Ukrajiny. Podľa Džemilevových slov, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra UNIAN, ide o veľký úder pre komunitu krymských Tatárov, ktorí sa po desaťročia usilovali o návrat do pôvodnej vlasti a teraz ju musia opúšťať. Krymskí Tatári aj s ohľadom na vlastné historické skúsenosti za Stalinovej diktatúry v Sovietskom zväze odmietali pripojenie polostrova k Ruskej federácii. Medzičasom sa to však stalo skutočnosťou, aj keď pripojenie Krymu k Rusku neuznáva vláda v Kyjeve ani väčšina medzinárodného spoločenstva.

 

17:02 -  Aerolínie avizujú obmedzenie prepravy mužov na Ukrajinu

Ruský vlajkový letecký dopravca Aeroflot vo štvrtok informoval cestujúcich, že od ukrajinských úradov dostal správu o zavedení prísnych obmedzení týkajúcich sa vstupu Rusov na územie krajiny, kde pokračuje vzbura proruských separatistov. V zverejnenom vyhlásení spoločnosť naznačuje, že ruskí muži vo veku 16 až 60 rokov budú smieť na Ukrajinu lietať iba vtedy, ak dokážu doložiť účel svojej návštevy alebo pocestujú v sprievode rodiny. Pobyt na Ukrajine pritom bude možné zdôvodniť napríklad rodinnými väzbami alebo pozvaním od podniku či jednotlivej osoby.

 

16:47 - Proruskí aktivisti sú už na letisku v Donecku, prevádzku nenarušili

Proruskí aktivisti sa už nachádzajú na termináli medzinárodného letiska v Donecku, ktorého riadnu prevádzku však zatiaľ nič nenarušuje. Informáciu priniesla tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na zdroje priamo z letiska. Na letisko smeruje podľa rovnakého zdroja aj skupina ďalších okolo 100 osôb s vlajkami tzv. Doneckej ľudovej republiky. Títo ľudia podľa všetkého nie sú ozbrojení. Separatisti, ktorí už skôr obsadili budovu oblastnej správy v Donecku na východe Ukrajiny, už opakovane deklarovali nutnosť dostať letisko pod kontrolu s cieľom zabrániť prípadnému leteckému presunu stúpencov radikálneho Pravého sektoru do mesta.

 

16:38 - Televíznu vežu v Slovjansku obsadili separatisti, ukrajinské TV nahradzujú ruskými

Televíznu vežu v Slovjansku, z ktorej sa šíri televízny signál nielen do tohto mesta, ale aj do Kramatorsku, Horlivky a Makijivky, obsadili dnes proruskí separatisti. Nezvaní hostia tu vypli ukrajinské kanály a nahradzujú ich ruskými. Informáciu priniesli internetový portál Novosti Donbassa, webové vydanie denníka Ukrajinska pravda a tlačová agentúra UNIAN.

 

16:18 - Putin tvrdí, že Rasmussen si ešte ako dánsky premiér tajne nahral ich schôdzku

Ruský prezident Vladimir Putin dnes povedal, že šéf NATO Anders Fogh Rasmussen v čase, keď bol dánskym premiérom, si tajne nahral ich súkromnú konverzáciu a bez autorizácie ju zverejnil. Putin to povedal v televíznej debate s občanmi. K incidentu mohlo dôjsť v rokoch 2001-2009, keď Rasmussen zastával funkciu predsedu dánskej vlády, píše agentúra ITAR-TASS. "Na jednom zo stretnutí, keď bol dánskym premiérom, vyšlo najavo, že mal so sebou diktafón, tajne nahral našu konverzáciu a potom ju zverejnili v tlači," povedal ruský prezident. Dodal, že nemohol "uveriť vlastným ušiam ani očiam". "Aká dôvera môže byť po takomto incidente?" spýtal sa Putin.

 

16:08 - Jaceňuk: Putin sa snaží zmariť prezidentské voľby

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil dnes ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží prekaziť májové prezidentské voľby na Ukrajine a že Moskva je zodpovedná za smrť ľudí, ktorí zomreli pri nedávnych potýčkach na východe krajiny. "Rusko hrá jednu jedinú hru, a tou je zhoršovanie situácie a ďalšie provokovanie, pretože cieľom je - a to Putin dnes oficiálne vyhlásil - zmariť prezidentské voľby naplánované na 25. mája," povedal dnes Jaceňuk podľa agentúry Reuters novinárom v Kyjeve.

 

15:58 - Poslanci Európskeho parlamentu volajú po sankciách pre ruské firmy

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) volajú po sankciách voči ruským energetickým spoločnostiam. "Parlament v uznesení vyjadril vážne znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou situáciou a krviprelievaním na východnej a južnej Ukrajine. Poslanci v nadväznosti na podnecovanie nepokojov zo strany Ruska za účelom ďalšej destabilizácie východnej a južnej Ukrajiny vyzvali na prijatie opatrení proti ruským podnikom a ich dcérskym spoločnostiam, najmä v odvetví energetiky, ako aj proti ruským investíciám a aktívam v EÚ,“ uvádza sa v správe EP. 

 

Aké konkrétne sankcie by sa mali uplatňovať proti ruským energetickým firmám a v akom rozsahu zatiaľ nie je známe. "Európa musí podporovať jednotnú politiku energetickej bezpečnosti, ktorá povedie k zníženiu závislosti na Rusku. Čo sa týka Slovenska, môže zohrať pozitívnu úlohu pri posilňovaní energetickej bezpečnosti Ukrajiny," uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan. "EÚ musí urobiť všetko pre to, aby Rusko nemohlo ďalej destabilizovať situáciu na Ukrajine," dodal jeho kolega europoslanec Boris Zala. 

 

15:12 - Barroso varuje Putina: Nezneužívajte plyn na politiku

Európska únia vo štvrtok varovala Rusko pred zastavením dodávok plynu na Ukrajinu a zneužívanie tejto otázky na politické ciele. V osobitnom liste v mene vlád všetkých 28 členských štátov EÚ adresovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi to napísal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Šéf Kremľa by podľa neho mal zaistiť "spoľahlivé dodávky plynu, ktoré sú teraz ohrozené". Tie sú podľa neho v "záujme oboch strán".

 

EÚ zároveň ubezpečila, že je pripravená rokovať s Ruskom o zabezpečení dodávok plynu. Barrosov list bol odpoveďou na Putinov minulotýždňový list adresovaný lídrom 18 európskych krajín, v ktorom varoval pred zastavením dodávok plynu Ukrajine, ak Kyjev nebude včas plniť svoje záväzky. To by mohlo v budúcnosti ohroziť dodávky plynu, ktoré sa do Európy prepravujú cez Ukrajinu. 

 

15:25 - Moskva nemôže za podkopanú dôveru medzi Ruskom a USA

Dôvera medzi Ruskom a Spojenými štátmi je do značnej miery podkopaná, vinu však nenesie Moskva. Vyhlásil to dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin. Obnovenie dôvery medzi krajinami si podľa Putina vyžaduje odstránenie všetkých prístupov založených na dvojakom metre. Dúfa však v skoré obnovenie kontaktov medzi ruskými a americkými lídrami.
      

"Máme s nimi nejaké kontakty, ale naši kolegovia sa rozhodli ich prerušiť. Dúfam, že časom bude všetko na mieste," uviedol ruský prezident. Domnieva sa, že šéf Bieleho domu Barack Obama by ho zachránil, keby sa topil. "Myslím si, že je to slušný a statočný človek a že by to urobil," citovala Putina agentúra RIA Novosti. Šéf Kremľa taktiež ubezpečil, že Rusko sa nesnaží podkopať vzťahy s Európou. Dúfa, že podobný postoj majú aj európski partneri.

 

14:50 - Témou bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2014 bude situácia na Ukrajine

Situácia na Ukrajine bude hlavnou témou nadchádzajúcej medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2014, ktorá sa uskutoční od 14. do 16. mája v Bratislave. Týždeň pred ukrajinskými prezidentskými voľbami sa tak GLOBSEC stane platformou, ktorá medzinárodnej komunite umožní diskutovať o najnovšom vývoji v krajine a zvážiť povolebné scenáre.

 

14:44 - Putinovi položil otázku aj Edward Snowden

Rusko nevykonáva nevyberavé sledovanie svojich občanov, vyhlásil dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin. Reagoval tak na otázku bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb Edwarda Snowdena. Američan položil otázku prostredníctvom videa, nie je však známe, či išlo o živý prenos alebo záznam. "Zachytáva, uchováva a analyzuje Rusko nejakým spôsobom komunikáciu miliónov jednotlivcov?" pýtal sa Snowden.
      

Ruská vláda, odvetil Putin, reguluje komunikáciu v rámci trestného vyšetrovania, ale "v masovom meradle, v nekontrolovateľnej miere to rozhodne nedovoľujeme a dúfam, že to nikdy nedovolíme". Ruské úrady, vysvetľoval Putin, potrebujú súhlas súdu, aby mohli sledovať jednotlivca a "z tohto dôvodu neexistuje masový charakter (sledovania) a podľa zákona ani nemôže byť".
      

Agentúra Reuters konštatovala, že išlo o prvý známy priamy kontakt medzi Putinom a Snowdenom, ktorému Rusko udelilo vlani azyl po tom, čo odhalil svetu rozsiahle špionážne aktivity USA a utiekol z vlasti. Odmietnutie Moskvy vydať Snowdena do USA, kde čelí obvineniu zo špionáže, prispelo k napätiu vo vzťahoch medzi krajinami.

 

 

 

14:36 - Gazprom zvažuje, že bude žiadať platby za plyn vopred

Rozhodnutie, či ruský plynárenský monopol Gazprom bude vyžadovať platby za dodávky zemného plynu od Ukrajiny vopred, závisí od reakcií európskych lídrov na list, ktorý poslal ruský prezident Vladimir Putin osemnástim európskym krajinám minulý týždeň. Uviedol to vo štvrtok Gazprom. Ukrajina v súčasnosti dlhuje spoločnosti viac ako 2 mld. USD za zemný plyn, ktorý už bol dodaný. Gazprom preto zvažuje, že na dodávky ďalšieho plynu bude vyžadovať platbu vopred.

 

14:11 - Putin: Anexia Krymu bola čiastočne odpoveďou na rozširovanie NATO

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko bolo nútené reagovať na rozširovanie Severoatlantickej aliancie a že anexia Krymu, kde sídli ruská Čiernomorská flotila, je čiastočne dôsledkom rozšírenia aliancie do východnej Európy. Počas štvrtkového televízneho prenosu, ktorý vysielali naživo, Putin varoval, že Moskva bude reagovať aj v prípade, že Spojené štáty uskutočnia svoj plán vybudovania obranného raketového systému na východe Európy. Washington zároveň obvinil, že podnecuje zbrojné preteky z čias studenej vojny. Rusko podľa Putina bude s USA pokračovať v rokovaniach o jeho výhradách voči protiraketovému štítu, no prijme všetky opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti.

 

14:10 - Putin: Drahá Fajna Ivanovna, načo vám je Aljaška?

"Fajna Ivanovna, drahá, načo vám je Aljaška?" spýtal sa dnes šéf Kremľa Vladimir Putin v každoročnej televíznej debate s občanmi. Otázku o možnosti pripojenia Aljašky k Rusku - podobne ako Krymu - dala Putinovi dôchodkyňa. "Sme severská krajina, 70 percent nášho územia patrí k regiónom severu a Ďalekého severu. Leží snáď Aljaška na južnej pologuli? Tiež je tam zima. Nebuďme takí horliví," uviedol vtipne Putin. Zároveň priznal, že pozná obľúbenú prezývku pre Aljašku, ktorá sa dostala na verejnosť po pripojení Krymu k Rusku: ajs-Krym.

 

 

13:27 - V Ženeve sa začali mierové rokovania o riešení konfliktu

Vo švajčiarskej Ženeve sa vo štvrtok začali mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom, Európskou úniou a Spojenými štátmi. Kyjev na ne vyslal svojho úradujúceho dočasného ministra zahraničných vecí Andrija Deščycju, Moskvu zastupuje šéf diplomacie Sergej Lavrov, USA minister zahraničia John Kerry a EÚ vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová. Hlavným cieľom rokovaní je "deeskalácia situácie vo východnej Ukrajine," cituje Deščycju spravodajský portál Kyiv Post. Vláda v Kyjeve chce takisto požiadať Moskvu, aby "prestala rozdúchavať proruské nepokoje" a "stiahla svoje vojská zo spoločnej hranice".

 

13:08 -  Európska únia navrhuje Rusku rokovania o plyne

Európska únia je pripravená rokovať s Ruskom o zabezpečení dodávok plynu. V odpovedi na list ruského prezidenta Vladimira Putina to uviedol predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. EÚ verí, že toto je prístup, ktorý prinesie najväčší úžitok Rusku aj ostatným tretím stranám, uvádza sa v liste, ktorý zverejnila EK vo štvrtok. Putin minulý týždeň v liste adresovanom lídrom 18 európskych krajín varoval pred zastavením dodávok plynu Ukrajine, ak Kyjev nebude včas plniť svoje záväzky. To by mohlo v budúcnosti ohroziť dodávky plynu, ktoré sa do Európy prepravujú cez Ukrajinu.

 

13:05 - Putin: Európa si nemôže dovoliť prestať kupovať ruský plyn

Európa nemôže prestať kupovať plyn z Ruska, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Putin dúfa, že Moskva sa dohodne na podmienkach dodávky plynu aj s Kyjevom. Informovala o tom agentúra Reuters. "Predávame plyn európskym krajinám, ktoré pokrývajú 30 % až 35 % svojej spotreby plynu dodávkami z Ruska. Môžu prestať kupovať ruský plyn?. Podľa mňa to je nemožné," uviedol Putin. Dodal, že tranzit cez ukrajinské územie je najnebezpečnejším článkom európskeho systému dodávok plynu.

 

13:03 -  Tajná služba zadržiava desať ruských agentov

Ukrajina zadržiava asi desať ruských občanov, z ktorých všetci majú väzby na tajné služby. Vo štvrtok to uviedla ukrajinská Štátna bezpečnostná agentúra (SBU). Na otázku novinárov o ruskom zapojení sa do nepokojov na východe Ukrajiny, ktoré prezident Vladimir Putin vo štvrtok poprel, hovorkyňa SBU uviedla: "Máme asi desať Rusov s ruskými pasmi, ktorých sme zatkli. Všetci majú skúsenosti s prácou tajných služieb". Hovorkyňa dodala, že zadržiavané osoby vyšetrujú.

 

13:00 - Putin spochybnil prezidentskú kampaň na Ukrajine

Prezidentská kampaň na Ukrajine je vedená neprijateľným spôsobom a Rusko nebude považovať výsledky volieb za legitímne, ak sa situácia nezmení, vyhlásil dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin. "Boj o prezidentské kreslo je vedený absolútne neprijateľným spôsobom. Ak všetko bude takto ďalej pokračovať, potom, samozrejme, nemôžeme uznať za legitímne to, čo sa deje a čo sa udeje po 25. máji (termín ukrajinských volieb - pozn. TASR)," citovala Putina agentúra Reuters. Ruský prezident taktiež konštatoval, že Moskva neuznáva legitimitu nového ukrajinského vedenia, ale je s ním v kontakte. "Skutočne považujem súčasné úrady za nelegitímne a ináč to byť ani nemôže - nemajú celonárodný mandát na riadenie krajiny. Neodmietame však kontakty s nikým, na ministerskej úrovni sú kontakty otvorené," citovala Putina agentúra RIA Novosti.

 

12:51 -  Rusko by malo urýchliť prechod Krymu na rubeľ

Rusko by malo urýchliť proces prechodu bankového systému Krymu na ruský rubeľ po tom, ako sa polostrov pripojil k Rusku. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Kyjev a západné krajiny však anexiu Krymu verejne odsúdili. Krym začal po pripojení k Rusku vyplácať dôchodky a platy pre štátnych zamestnancov v rubľoch.

 

Podľa Putina, situácia v bankovom sektore nebola úplne vyriešená. Dodal, že Rusko sa pokúsi o rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi, aby našli riešenie. Používanie ukrajinskej hrivny je už na Kryme obmedzený, preto podľa Putina nie je iné riešenie, ako zrýchlenie obehu ruského rubľa. Prechod na rubeľ by podľa ruského prezidenta trval asi mesiac, keďže je potrebné vytvoriť sieť a založiť potrebný počet účtov.

 

12:30 - Správy o zabitých obetiach sa v ukrajinskej kríze používajú ako zbraň

V utorok okolo 18.00 h miestneho času sa Ukrajinec Vladimir Maximovič dozvedel správu, ktorá sa šírila v ruských médiách a na internete: ukrajinskí vojaci pri leteckej základni neďaleko ukrajinského mesta Kramatorsk zabili najmenej štyroch proruských aktivistov a ďalších zranili. Maximovič ako šéf pohotovosti v mestskej štátnej nemocnici sa pripravoval na prijatie ranených a na ich ošetrenie. Nikdy sa však neukázali.

 

"Sedeli sme tu, všetci do jedného, a čakali. Počuli sme o probléme na leteckej základni, tak sme boli nachystaní. Ale nikto neprišiel," povedal dnes Maximovič pre tlačovú agentúru Reuters. "Zatelefonoval som kolegovi na oddelenie chirurgie: takisto nič." Lekár bol jednoducho svedkom javu, ktorý je počas krízy na Ukrajine čoraz častejší: dramatické tvrdenia v ruských médiách o zločinoch spáchaných prozápadnou kyjevskou vládou proti proruským protestujúcim, o ktorých však neskôr vysvitne, prinajmenšom, že sa na faktoch zakladajú len veľmi voľne.

 

12:12 - Putin dúfa, že na Ukrajinu nebude musieť poslať vojakov

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok nevylúčil možnosť vyslania ruských jednotiek na východnú Ukrajinu, vyjadril však nádej, že tak nebude musieť urobiť a že ukrajinskú krízu pomôže vyriešiť diplomacia. "Chcem vám pripomenúť, že horná komora parlamentu udelila prezidentovi právo použiť vojenskú silu na Ukrajine," povedal počas štvrtkového televízneho prenosu, ktorý vysielali naživo. "Skutočne dúfam, že toto právo nebudem musieť využiť," zdôraznil ruský líder.

 

Putin tiež odmietol tvrdenia, že by ruské špeciálne jednotky boli na východe Ukrajiny. Ľud na východnej Ukrajine podľa neho povstal proti vláde v Kyjeve, ktorá ignoruje jeho práva a legitímne požiadavky. Dodal , že rozhodnutie ukrajinskej vlády použiť proti nim armádu je "veľkým zločinom". Podľa jeho vyjadrenia však Rusko a Ukrajina určite dokážu dosiahnuť kompromis, keďže ako susedia majú veľa spoločných záujmov. V prípade Krymu, ktorý Moskva nedávno anektovala, Putin priznal, že sa tam nachádzali ruskí vojaci, ktorých cieľom bolo podporovať miestne sily domobrany. Ide o prvý prípad, keď ruský prezident, ktorý predtým nasadenie ruských vojsk na Kryme rezolútne popieral, zmenil rétoriku.

 

 

11:50 - Ukrajinská prokuratúra vyšetruje vyše 200 prípadov separatizmu

Ukrajinská prokuratúra začala stíhať 214 osôb v súvislosti so separatistickými aktivitami na Ukrajine v marci a apríli tohto roku. Informoval o tom ukrajinský generálny prokurátor Oleh Machnický, ktorého citovala televízna stanica Kanál 5. Dodal, že za separatizmus zadržali 92 ľudí, no zatiaľ len jeden prípad posunuli na súd. "Na situáciu reagujeme okamžite," vyhlásil Machnický s tým, že len za tento týždeň otvorila prokuratúra 41 nových prípadov. Prokurátor tiež potvrdil, že na bývalého premiéra Mykolu Azarova vydali zatykač za zneužitie právomocí a prokuratúra momentálne zisťuje, kde sa expremiér zdržuje.

 

11:48 - Putin: Na Ukrajine nie sú žiadni ruskí vojaci

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol ako "nezmysel" tvrdenia, že by ruské špeciálne jednotky boli na východe Ukrajiny. Počas štvrtkového televízneho prenosu uviedol, že ľud na východnej Ukrajine povstal proti vláde v Kyjeve, ktorá ignoruje jeho práva a legitímne požiadavky. Dodal tiež, že rozhodnutie ukrajinskej vlády použiť proti nim armádu je "veľkým zločinom". Podľa jeho vyjadrenia však Rusko a Ukrajina určite dokážu dosiahnuť kompromis, keďže ako susedia majú veľa spoločných záujmov. "Som si istý, že dosiahneme spoločnú dohodu s Ukrajinou. Nemohli by sme sa jeden bez druhého zaobísť," uviedol a podčiarkol tiež význam štvrtkových rokovaní v Ženeve. "Začatie dnešných rozhovorov je veľmi dôležité, pretože je potrebné, aby sme spolu premysleli vyriešenie situácie," uviedol.

 

11:45 - Putin sa zastal ukrajinskej jednotky Berkut 

Ruský prezident Vladimir Putin sa zastal rozpustenej ukrajinskej policajnej jednotky Berkut, ktorú úrady v Kyjeve vinia zo zodpovednosti za smrť demonštrantov. V televíznej debate s občanmi dnes vyhlásil, že Berkut slúžil čestne a v súlade so svojimi povinnosťami. "Niet pochýb o tom, že vy a vaši kolegovia ste profesionálne a čestne vykonávali svoju povinnosť," reagoval Putin na otázku bývalého príslušníka Berkutu.

 

Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut po smrteľných potýčkach počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, sa obráti proti ukrajinskému štátu. "Pretože nemôžete ponižovať bojovníkov a nútiť kľaknúť si bojovníkov, ktorí bránia záujmy štátu," citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.

 

 

11:38 - Putin po prvý raz priznal nasadenie ruských vojakov na Kryme

Šéf Kremľa Vladimir Putin dnes po prvý raz priznal nasadenie ruských síl a Krymskom polostrove, konštatuje agentúra Reuters. Putin v živom televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov, povedal, že ruské sily boli aktívne na Kryme s cieľom podporiť miestnu domobranu.
      

"Museli sme podniknúť nevyhnutné kroky, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny," uviedol ruský prezident a dodal. "Samozrejme, naše jednotky stáli za krymskou domobranou."
      

Putin uviedol, že prítomnosť ruských vojakov na Kryme bola potrebná na ochranu miestnej populácie a na zabezpečenie referenda, v ktorom ľudia rozhodli o pripojení k Rusku, citovala z jeho dnešnej televíznej debaty s občanmi agentúra AP.

 

 

10:43 - Pred rokovaniami o Ukrajine v Ženeve zadržali polonahé aktivistky Femenu

Dve aktivistky hnutia Femen s obnaženou hornou polovicou tela zadržali dnes pred ženevským hotelom, kde sa v najbližších hodinách uskutočnia štvorstranné rozhovory o ukrajinskej kríze.
      

Kameraman agentúry Reuters uviedol, že švajčiarska polícia zadržala ženy krátko pred očakávaným príchodom ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rokovať bude so šéfom americkej diplomacie Johnom Kerrym, vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovou a úradujúcim ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščyciom.
      

Femen je medzinárodné ženské hnutie, ktoré využíva protestné akcie hore bez, aby odsúdilo to, čo označuje za hospodársku, kultúrnu a ideologickú nadvládu mužov. Na svojej webovej stránke píše, že "sextrémistické" aktivistky prechádzajú výcvikom v centrách na Ukrajine a vo Francúzsku.

 

10:39 - Putin: Vyslanie armády na východ Ukrajiny je zločinom

Vyslanie armády na východ Ukrajiny je "ďalším závažným zločinom" zo strany vlády v Kyjeve, uviedol dnes ruský prezident Vladimir Putin v televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov.
      

Putin konštatoval, že Kyjev sa nepokúsil nadviazať dialóg s ruskojazyčným obyvateľstvom na východe Ukrajiny. Tvrdenia, že v regióne operujú ruské sily, odmietol.
      

"Je to nezmysel. Na východe Ukrajiny nie sú žiadne ruské jednotky, ani špeciálne služby, ani inštruktori. Sú to všetko miestni obyvatelia," citovala Putina agentúra RIA Novosti.
      

Na margo situácie na Kryme povedal, že Rusko nikdy nemalo v pláne vojenské akcie na polostrove ani jeho anexiu. "Naopak, vychádzali sme z toho, že budeme budovať naše vzťahy s Ukrajinou na základe súčasnej geopolitickej reality. Tiež sme si vždy mysleli a dúfali, že naši ľudia, Rusi, ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny bude žiť v pohodlných podmienkach a v pohodlnej atmosfére a nebude utláčané," povedal šéf Kremľa.
      

Dnešné krízové rokovania v Ženeve medzi predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov a Európskej únie označil za "veľmi dôležité", informovala agentúra Reuters.

 

img

 

10:11 - Ukrajinské úrady prešetrujú Sberbank a ďalšie banky

Ukrajina začala vyšetrovať najväčšiu ruskú banku Sberbank. Dôvodom sú podozrenia z toho, že banka pomáha financovať proruských separatistov. V stredu to vyhlásil ukrajinský generálny prokurátor Oleh Machnický. Podľa jeho slov prokuratúra vedie vyšetrovanie voči 14 bankám pre podozrenia, že pomáhajú financovať separatistov, ktorí na východe Ukrajiny obsadili vládne budovy. "Začali sme kriminálne vyšetrovanie napríklad spoločnosti Sberbank Russia a práce v tomto smere pokračujú... v súvislosti s financovaním terorizmu,“ povedal Machnický.

 

Ukrajinská štátna bezpečnostná služba (USB) v utorok oznámila, že začala vyšetrovať predstaviteľov nemenovanej ruskej banky za to, že "financovali teroristov". Bezpečnostná služba tvrdí, že banka poskytla medzi marcom a aprílom finančné prostriedky v hodnote 45 mil. hrivien, čo je zhruba 2,72 mil. eur, na financovanie militantných skupín. 

 

Spoločnosť Sberbank pôsobí aj na Slovensku. Sberbank Slovensko bola do Obchodného registra SR zapísaná koncom augusta 1991. Do konca októbra 2007 pôsobila na trhu ešte ako Ľudová banka, potom zmenila názov na Volksbank Slovensko, keď sa jej hlavným akcionárom stala rakúska spoločnosť Volksbank International. Proces zmeny väčšinového akcionára Volksbank International sa uskutočňoval počas celej druhej polovice roka 2011. Zavŕšil sa 15. februára 2012, keď sa 100-percentným akcionárom Volksbank International stala ruská banka Sberbank. Obchodné meno a značku banka na Slovensku zmenila 15. februára 2013.

 

08:14 - Pri streľbe v Mariupole boli zabití traja separatisti

Proruskí separatisti zaútočili v noci nadnes na základňu ukrajinskej národnej gardy v meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny a v prestrelke, ktorá nasledovala, boli zabití traja z nich. Informoval o tom ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov, ktorého citovala agentúra Reuters.
      

Minister na sociálnej sieti Facebook uviedol, že základňu v Mariupole - prístavnom meste na pobreží Azovského mora - napadla strelnými zbraňami a benzínovými bombami skupina približne 300 ozbrojených mužov. Členovia národnej gardy najprv vypálili varovné výstrely, ale potom spustili paľbu, keďže útok pokračoval.
     

"Podľa predbežných údajov zahynuli traja útočníci, ďalších 13 utrpelo zranenia a 63 ich bolo zatknutých," napísal minister Avakov na Facebooku. K útoku došlo v predvečer medzinárodných štvorstranných rokovaní vo švajčiarskej Ženeve o ukrajinskej kríze a je najkrvavejším od vypuknutia separatistických nepokojov v rusky hovoriacich východných oblastiach Ukrajiny. Nepokoje sa začali pred desiatimi dňami.
      

Neboli zabití žiadni členovia národnej gardy, dodal Avakov. V oblasti však prebieha rozsiahla bezpečnostná operácia, zameraná na pozatýkanie ozbrojených členov skupiny.
      

"Vzhľadom na agresívnosť útoku na základňu posilnili jednotku ministerstva vnútra aj špeciálne sily Omega. Vyslané boli tiež vrtuľníky," informoval Avakov. Útočníkom zhabali zbrane i komunikačné zariadenia, dodal minister. Radnicu mesta Mariupol obsadili cez víkend separatisti. Nie je známe, či je ešte stále pod ich kontrolou.

      

Ministerstvo vnútra vo vyhlásení už skôr uviedlo, že ozbrojení protestujúci prišli v stredu neskoro večer na základňu a požadovali, aby príslušníci národnej gardy podporili ich vzburu proti novej prozápadnej ukrajinskej vláde.
      

Proruskí separatisti obsadili budovy najmenej v desiatich mestách na východe Ukrajiny - podľa ukrajinskej vlády riadili tieto útoky ruskí agenti. Rusko podporovalo dnes už zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča počas troch mesiacov protestov proti jeho vláde. Po Janukovyčovom úteku z Ukrajiny do Ruska koncom februára Moskva odmieta uznať nových proeurópskych predstaviteľov ukrajinskej vlády.
      

Prístavné mesto Mariupol s takmer pol milióna obyvateľmi leží v blízkosti ruských hraníc a je druhé najväčšie v Doneckej oblasti a desiate najväčšie na Ukrajine.

 

 

08:09 - Rusko kritizuje USA za podporu vlády v Kyjeve, Biely dom Kyjev chváli

Ruské ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo dnes Spojené štáty za schvaľovanie vojny, ktorú Kyjev vyhlásil svojim vlastným občanom, napísala agentúra DPA.
      

Ospravedlňovaním vojenského zásahu kyjevskej vlády proti proruským separatistom na východe Ukrajiny podporujú Spojené štáty vojnu proti ukrajinskému ľudu, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
      

Rezort zároveň apeloval na Washington, aby si "bol vedomý katastrofálnych dôsledkov neuváženej podpory, ktorú poskytuje svojim kyjevským chránencom...".
      

Ruské ministerstvo obvinilo Spojené štáty z uplatňovania dvojakého metra, keď zvrhnutie legitímnej vlády v Kyjeve obhajovali ako ľudové povstanie, zatiaľ čo protesty na východe Ukrajiny označovali za terorizmus.
      

Naopak za primeraný označil dnes postup ukrajinskej vlády pri obnove zákonnosti a poriadku hovorca Bieleho domu Jay Carney, ktorý z paluby prezidentského špeciálu Air Force One pochválil vládu v Kyjeve za to, že na pokusy o destabilizáciu zo strany ozbrojených separatistov reagovala s "obdivuhodnou zdržanlivosťou".

 

08:06 - Ruská FSB žiadala od webu VKontakte údaje o organizátoroch Euromajdanu

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) požadovala od Pavla Durova, zakladateľa ruskej sociálnej siete VKontakte, aby jeho spoločnosť vydala osobné údaje zaregistrovaných organizátorov občianskych protestov na Ukrajine známych ako Euromajdan, ktoré sa začali vlani v novembri. Durov to podľa denníka Ukrajinska pravda uviedol v stredu na svojom profile na Facebooku.
      

"13. decembra 2013 nás FSB požiadala, aby sme vydali osobné údaje organizátorov Euromajdanu. Naša odpoveď bola a zostáva kategorické odmietnutie - jurisdikcia Ruska sa nevzťahuje na ukrajinských používateľov Vkontaktu," napísal Durov.
      

Vydanie osobných údajov Ukrajincov ruským orgánom by podľa Durova bolo nielen v rozpore so zákonom, ale aj "zradou všetkých tých miliónov ľudí na Ukrajine, ktorí nám veria".
      

Durov ďalej uviedol, že v súvislosti s touto kauzou musel obetovať veľa, vrátane svojho podielu v sieti Vkontakte. "Ale nič neľutujem - ochrana osobných údajov ľudí za to stojí. Od decembra 2013 nič nevlastním, ale zostalo mi niečo dôležitejšie - čisté svedomie a ideály, ktoré som pripravený brániť," konštatoval Durov na záver svojho príspevku.
      

Protesty Euromajdan sa začali spontánne v noci 21. novembra 2013, deň po tom, čo ukrajinská vláda pozastavila prípravy na podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Viedli až k pádu prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014 a vzniku novej vlády Arsenija Jaceňuka.
      

Protesty odštartovali aj tzv. krymskú krízu, ktorej vyvrcholením bolo pripojenie Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopol k Rusku na základe referenda, ktoré väčšina krajín neuznáva. Podobný scenár ako na Kryme sa od začiatku apríla odohráva aj na východe Ukrajiny, kde proruskí demonštranti s podporou neoznačených ozbrojencov začali obsadzovať dôležité inštitúcie.

 

08:04 - Janukovyč sa v nedeľu 20. apríla údajne vráti do Donecka

Zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý už niekoľko týždňov sleduje a kritizuje vnútropolitické dianie v jeho krajine z územia Ruskej federácie, sa v nedeľu 20. apríla údajne vráti do Donecka.
      

Informáciu priniesla dnes ruská tlačová agentúra Regnum, ktorej spravodajca v Donecku sa o tom dozvedel z nemenovaného zdroja z poľskej ambasády v Kyjeve. Prevzali ju aj internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda a webový portál poľskej spravodajskej televízie TVN 24.
      

Podľa rovnakého zdroja sa v Moskve ešte rozhodujú medzi dvoma variantmi budúceho začlenenia Donbasu, a to medzi Doneckou republikou a pripojením Doneckej oblasti k Ruskej federácii podľa vzoru polostrova Krym.
      

O Janukovyčovom návrate na Ukrajinu do 1. mája hovoril už pred dvoma dňami poslanec ruskej Štátnej dumy Vladimir Žirinovskij v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.
      

Podľa jeho slov Janukovyčovi pomôže pri návrate tzv. Armáda juhovýchodu Ukrajiny, ktorá už existuje, má svojich veliteľov a náčelníkov štábu. Súčasní "peňazokazci" v Kyjeve budú všetci uväznení, poznamenal Žirinovskij a dodal, že všetci však majú svoje lietadlá a ujdú.

 

img

 

08:02 -  Od krízových rokovaní s Ruskom sa neočakáva prelom

Švajčiarska Ženeva bude vo štvrtok dejiskom štvorstranných rokovaní o možnostiach, ako zmierniť krízu na východe Ukrajiny, dosiahnutie výraznejšieho pokroku sa však neočakáva. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycja pred prvým stretnutím s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom vyhlásil, že je stále možné "deeskalovať situáciu diplomatickými prostriedkami", hoci Kyjev nasadil v utorok proti separatistom armádu. Nemenovaní predstavitelia USA, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, vyjadrili pochybnosti o tom, že by rokovania mohli priniesť prelom v stupňujúcej sa kríze, pričom avizovali uvalenie dodatočných sankcií na Rusko obviňované Kyjevom i Washingtonom z podnecovania nepokojov na Ukrajine. Okrem Deščycju a Lavrova sa majú na stretnutí v Ženeve zúčastniť americký minister zahraničia John Kerry a vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashtonová.

 

Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte v pondelok telefonicky spojil s americkým náprotivkom Barackom Obamom, od ktorého podľa vyhlásenia Kremľa požadoval, aby sa pokúsil zabrániť použitiu sily proti vzbúrencom na východe Ukrajiny, kde sa značná časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti. Odmietol zároveň tvrdenia o zapojení ruských agentov do diania na východe Ukrajiny, čo označil za "špekulácie založené na nedôveryhodných informáciách". Hovorca Bieleho domu Jay Carney predtým uviedol, že Washington má "nezvratné dôkazy" o podpore separatistov zo strany Ruska, ktorých konanie prirovnal k situácii pred marcovým odtrhnutím sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku. Demonštrácie za odtrhnutie sa od Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku otriasajú východom krajiny už od marca, pričom podľa vlády v Kyjeve ich aktéri plnia príkazy Kremľa. 

 

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov oznámil v utorok začatie armádnej "protiteroristickej operácie" na východe krajiny, kde vzbúrenci okupujú štátne budovy, na čo Putin varoval pred vypuknutím občianskej vojny. Biely dom označil postup ukrajinskej vlády za primeraný a podľa nemenovaného zdroja agentúry Reuters trvá naopak na požiadavke, aby Rusko stiahlo svojich vojakov z oblastí pozdĺž hranice s Ukrajinou.

 

07:23 - Rusko môže stratiť dôveryhodnosť ako dodávateľ surovín, píše EÚ Kremľu

Rusko môže stratiť dôveryhodnosť ako bezpečný dodávateľ zemného plynu. Európska únia to píše v spoločnom liste ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý má exkluzívne k dispozícii Český rozhlas a informoval o ňom dnes ráno na svojej stránke radiozurnal.cz. 
      

EÚ v liste reaguje na Putinovu hrozbu z 10. apríla, že európske krajiny kvôli situácii na Ukrajine môžu prísť o dodávky zemného plynu z Ruska. 
      

Putin poslal lídrom 18 európskych krajín, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica list, ktorý sa týka ukrajinského dlhu za plyn, ale poukazuje v ňom tiež na zložitú situáciu v ukrajinskej ekonomike. Zároveň pripomína, že Moskva v minulosti Kyjevu dlhodobo jednostranne pomáhala.
      

Putin z prípadných problémov obvinil Ukrajinu, cez ktorej územie veľká časť dodávok prechádza. Európska komisia to ale v liste písanom v mene všetkých krajín EÚ odmietne. 
      

Ako Českému rozhlasu povedal český veľvyslanec pri EÚ Martin Povejšil, ruský energetický gigant Gazprom musí dodržať svoje zmluvy s európskymi odberateľmi. 
      

"Je teda záväzkom Gazpromu, aby plyn firmám dodával. Akým spôsobom sa to bude diať, je v zásade vecou Gazpromu," konštatoval Povejšil.

 

07:19 - Obama: Ak bude Rusko pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, bude to mať následky

Americký prezident Barack Obama varoval v stredu Rusko, že ak bude pokračovať v krokoch vedúcich k destabilizácii dočasnej ukrajinskej vlády, Spojené štáty a Európa na to budú reagovať.
      

V rozhovore pre televíziu CBS News Obama povedal, že je "absolútne jasné", že marcovou anexiou Krymu Rusko porušilo suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a pokračuje v tom podporovaním "neštátnej domobrany" v južnej a východnej Ukrajine.
      

Šéf Bieleho domu nepovedal, či Rusko bude okamžite čeliť ďalším, prísnejším sankciám, ak zlyhá dnešná ženevská schôdzka predstaviteľov EÚ, Ruska a Ukrajiny. Znova zdôraznil, že "vždy, keď Rusko začne robiť kroky smerujúce k destabilizácii Ukrajiny a porušeniu jej suverenity, bude to mať následky."
      

CBS pripomenula, že Obama koncom marca podpísal nariadenie, ktoré dáva jeho administratíve široké právomoci rozšíriť sankcie zamerané na ruských úradníkov a podnikateľov, ak aj celé odvetvia ruského hospodárstva.
      

Aj napriek rastúcemu napätiu v regióne je Obama presvedčený, že Rusko nechce vojenský konflikt s USA. "(Rusi) Nemajú záujem na vojenskej konfrontácii s nami; my nepotrebujeme vojnu," konštatoval Obama. "To, čo potrebujeme, je, aby krajiny ako Ukrajina mohli mať vzťahy so svojimi susedmi."

 

img

 

07:17 - Štáb ukrajinského Národného hnutia odporu voči ruskej agresii má reálne kontúry

Štáb ukrajinského Národného hnutia odporu voči ruskej agresii informoval o mobilizácii a vytvorení brigád v Charkovskej a Záporožskej oblasti. Boli už stanovené zodpovedné osoby za operatívnu činnosť, mobilizáciu, organizáciu informačného zabezpečenia, spojenie a ďalšie oblasti činnosti.
      

S odvolaním sa na expremiérku a prezidentskú kandidátku Juliju Tymošenkovú o tom informovalo internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.
      

Podľa jej slov budú v brigádach pôsobiť výlučne osoby pripravené na použitie zbraní, so skúsenosťami z ozbrojených síl, ale aj špeciálnych útvarov obrany štátu.
      

Činnosť spomínaného štábu je, ako uviedol iný oficiálny zdroj, v súlade s ukrajinskou legislatívou, pričom hlavným koordinátorom a organizátorom jeho aktivít bude generálny štáb.
      

Ďalší z ukrajinských prezidentských kandidátov Petro Porošenko, ktorému prieskumy verejnej mienky dávajú v súčasnosti najviac šancí v blížiacich sa voľbách hlavy štátu 25. mája, vystúpi vo štvrtok na pôde Európskeho parlamentu (EP), aby tam zdôraznil význam pripravovanej rezolúcie k vývoju na Ukrajine. V jeho programe však figurujú aj schôdzky s predsedom EP Martinom Schulzom a ďalšími činiteľmi, informovala tlačová agentúra UNIAN.

 

06:41 - Proruskí aktivisti útočili v meste Mariupol na kasárne vojsk ministerstva vnútra

Dvanásť ľudí utrpelo zranenia pri útoku proruských aktivistov na kasárne vojsk ukrajinského ministerstva vnútra v meste Mariupol. Informovala o tom v noci nadnes stránka denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na web mesta Mariupol. Objavili sa aj zatiaľ nepotvrdené informácie o jednom mŕtvom na strane ľudí, ktorí zaútočili na tento vojenský objekt. 

      

Útočníkmi mali byť miestni obyvatelia, ktorí majú základný vojenský výcvik. Ich akciu mal viesť predstaviteľ hlavného prieskumného oddelenia generálneho štábu ruských ozbrojených síl.
      

Situácia v Mariupole začala eskalovať po 20. hodine miestneho času, keď sa pri kasárňach zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí - niektorí boli maskovaní, a žiadali vojakov, aby im vydali zbrane. Bolo počuť aj streľbu, pričom boli zasiahnuté dva okolité domy.
      

Po polnoci miestneho času sa situácia v meste upokojila. Prístavné mesto Mariupol s takmer 500.000 obyvateľmi leží v blízkosti ruských hraníc a je 2. najväčšie v Doneckej oblasti a desiate najväčšie na Ukrajine.

 

 

18:57 - OBSE: Sloboda médií na Ukrajine je zrkadlovým obrazom celkovej situácie

Novinári sú v krízových oblastiach Ukrajiny vystavení násiliu, zastrašovaniu a psychologickému nátlaku, informovala dnes vo Viedni Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V Doneckej a Charkovskej oblasti došlo v uplynulých dňoch k celému radu útokov na pracovníkov médií, konštatovala podľa správy tlačovej agentúry APA.
      

Podľa slov predstaviteľky OBSE pre slobodu médií Dunji Mijatovičovej, ktorá bilancovala trojdňovú návštevu Ukrajiny, dospela tamojšia situácia vo sfére slobody tlače do "veľmi nebezpečného štádia". Žurnalisti čelia hrozbám, bolo im odcudzené alebo zničené vybavenie, došlo aj k ich únosom a prepusteniam na slobodu. Ich pracovné priestory boli zničené a došlo i k podpáleniu motorových vozidiel.

 

18:21 - Slovensko pomáha zraneným Ukrajincom z Majdanu

Slovensko pomáha zraneným Ukrajincom z Majdanu, ktorí sa rehabilitujú v zariadení Granit na Zemplínskej šírave. Zariadenie dnes navštívil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEV) Peter Burian spolu s generálnou konzulkou SR v Užhorode, agentúru SITA o tom informoval Tlačový odbor MZV. "Sme pripravení pomáhať, vaše konanie vnímame ako voľbu ukrajinského národa žiť lepšie. Veríme, že vaša budúcnosť sa bude spájať s Európou," uviedol na stretnutí Burian. Rehabilitačné pobyty sú súčasťou pomoci, ktorú Slovenská republika ponúkla Ukrajine, pobyty organizuje rezort diplomacie v spolupráci s ministerstvom obrany, ktorému zariadenie patrí.

 

18:07 - Parlament vyzval OSN a Rusko na uznanie nezávislosti

Parlament moldavského separatistického územia Podnestersko v stredu prijal uznesenie, ktoré vyzýva Rusko a OSN na jeho uznanie za "zvrchovaný a nezávislý štát". Jednohlasne prijatý dokument vraví, že "podľa všeobecne platných noriem medzinárodného práva by právo ľudí na samourčenie malo byť základom pre politické rozhodnutie a každý štát by to mal rešpektovať". Vo štvrtok by pritom mala pricestovať poslanecká delegácia medzinárodne neuznávaného Podnesterska do Moskvy, kde sa jej členovia stretnú s predstaviteľmi ruského parlamentu.

 

 

16:49 - Na stranu stúpencov federalizácie prešlo údajne 50 vojakov

Päťdesiat ukrajinských vojakov, ktorých vyslal Kyjev do Kramatorska proti stúpencom federalizácie, prešlo na druhú stranu, uviedli dnes pre agentúru RIA Novosti miestni aktivisti. Vojaci, ktorí prišli z Dnepropetrovska, odstránili ukrajinské vlajky zo svojich bojových vozidiel a zamierili do neďalekého Slovjanska. Jeden z nich pre RIA Novosti uviedol: "Videli sme, že títo ľudia nie sú ani separatisti, ani teroristi, ale obyčajní ľudia a odmietame proti nim bojovať."
      

Niektoré z bojových vozidiel parkujú neďaleko slovjanskej radnice, ktorú majú pod kontrolou stúpenci federalizácie. Miestni obyvatelia sa fotia pred vozidlami a voľne sa rozprávajú s posádkami, píše RIA Novosti. V Kramatorsku zostalo lojálnych Kyjevu niekoľko armádnych jednotiek, ktoré majú k dispozícii tanky. Demonštranti v meste majú stále pod kontrolou radnicu. K streľbe medzi nimi a vojakmi nedošlo, dodala RIA Novosti.




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona