BRATISLAVA - Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) inicioval prieskum verejnej mienky, ktorého cieľom bolo zmapovať postavenie kultúry na Slovensku. Uskutočnil sa v dňoch 14.-23. marca 2015 formou osobného dopytovania.
Výberovú vzorku tvorilo 1052 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu vo veku nad 15 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. Prieskum uskutočnila agentúra Focus v spolupráci s poradenskou spoločnosťou United Consultants.
V prieskume boli o. i. zodpovedané otázky, vzťahujúce sa na rozvoj domácej kultúry a umeleckej tvorby, ako aj otázky hranosti domácej hudby v médiách. Z odpovedí na otázku "Pokiaľ ide o pôvodnú umeleckú tvorbu – t.j. o diela, ktoré vytvorili slovenskí umelci, ako veľmi sa o ňu zaujímate? Máme na mysli čítanie kníh slovenských autorov, počúvanie slovenskej hudby, návštevy výstav slovenských výtvarníkov, sledovanie slovenských filmov, návštevy slovenských divadelných hier" vyplynulo, že o pôvodnú umeleckú tvorbu sa nezaujíma vôbec len 14 % opýtaných, ďalších 55 % javí o ňu slabý alebo priemerný záujem; vo zvýšenej miere sa o ňu zaujíma 31 % obyvateľov Slovenska.
Čo je hlavnou príčinou nezáujmu či slabého záujmu obyvateľov Slovenska o pôvodnú umeleckú tvorbu? Podľa odpovedí tých, ktorí sa o pôvodnú tvorbu nezaujímajú, resp. zaujímajú sa o ňu len slabo, je to predovšetkým preto, lebo „domáca (slovenská) umelecká tvorba je na Slovensku málo dostupná (slabá prezentácia v médiách)“ - tvrdí to 40 % z nich.
Na druhej strane to, čo ľudí priťahuje k domácej pôvodnej umeleckej tvorbe, je spolupatričnosť: „pretože jej rozumiem – rovnaká mentalita, jazyk, zmýšľanie autora a diváka“ (26 % respondentov so záujmom o domácu umeleckú tvorbu); snaha lepšie porozumieť: „pretože chcem lepšie porozumieť svojej krajine a ľuďom, ktorí v nej žijú“ (24 % z nich) a „pretože sa mi páči“ (26 %).
O domácu pôvodnú umeleckú tvorbu by sa teda ľudia zaujímali viac, keby bola dostupnejšia. Čo sa týka napr. hudby, tak by podľa obyvateľov SR malo vo vysielaní slovenských rádií zo Slovenska pochádzať v priemere 5 z 10 vysielaných skladieb. Iba necelé 1 % opýtaných by nechcelo vo svojom obľúbenom rádiu počuť žiadne slovenské skladby. Tendencia je skôr opačná – až 65 % opýtaných si myslí, že v rádiu, ktoré najčastejšie počúvajú, by z desiatich hraných skladieb malo pochádzať zo Slovenska aspoň päť.
Vyššie uvedený fakt dokresľuje aj odpoveď na ďalšiu otázku, ktorá sa dotýka už priamo jazyka, v ktorom sú hrané pesničky spievané. Až 71 % opýtaných by chcelo v slovenských rádiách počuť viac hudby spievanej v slovenskom jazyku. Viac slovenskej hudby v rádiách by chceli počuť predovšetkým ženy (75 %), ľudia vo vekových kategóriách 45–54 rokov (77 %), 55–64 rokov (80 %) a 65 a viac rokov (91 %), z hľadiska veľkosti sídla: ľudia žijúci v obciach s menej ako 2000 obyvateľmi (77 %), resp. v obciach s 2000 až 5000 obyvateľmi (73 %). Z hľadiska regiónov: obyvatelia Trenčianskeho kraja (85 %), Prešovského kraja (78 %), Žilinského (75 %) a Banskobystrického kraja (74 %).
Zadávateľom prieskumu bol Slovenský ochranný zväz autorský. Prieskum vznikal v spolupráci s Odborom sekcie umenia a štátneho jazyka Ministerstva kultúry SR, Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu – SKKD, Iniciatívou za slovenskú hudbu a s autorskou spoločnosťou LITA.
Výsledky prieskumu pre TASR poskytol Anton Popovič, riaditeľ SOZA.