Prieskum: Nepamätáme si, že revolúcia nadväzovala na Pražskú jar

Dáta na prelome mája a júna zbierala agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1 215 oslovených. Až 48,9 percenta občanov si myslí, že nežná revolúcia nenadväzovala na Pražskú jar, 22,5 percenta si nadväznosť pamätá a 17,7 percenta oslovených sa priznalo, že nevie, či to tak bolo.

Jeden z riešiteľov James Krapfl toto zistenie označil za prekvapenie, keďže na začiatku revolučného procesu v novembri 1989 bola nadväznosť na rok 1968 očividná. Podľa vtedajších prieskumov bol najpopulárnejším kandidátom na post prezidenta Alexander Dubček a to najmä pre jeho úlohu v Pražskej jari, pripomenul Krapfl. Po generálnom štrajku revolúcia postupne nadobudla iné rozmery. Je preto zaujímavé, že keď sa ľudia nad revolúciou zamyslia teraz, myslia skôr na neskoršie obdobie ako na počiatočné. Podľa Krapfla jedným z dôvodom môže byť, že revolúcia sa stala skutočne celospoločenským hnutím len dňom generálneho štrajku. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že najmä po roku 1991 sa niektorí politici snažia prerozprávať dejiny revolúcie tak, aby sa pôvodná spojitosť s rokom 1968 nedala všimnúť, dodal. 

Podľa 66 percent oslovených hlavným cieľom nežnej revolúcie bola skôr politická než ekonomická zmena. Zároveň približne rovnaká skupina (68,6 %) uviedla, že cieľom bola skôr revolučná zmena ako pokus o reformu. Krapfl upozornil, že maďarská menšina značne častejšie ako občania slovenskej národnosti označila nežnú revolúciu za masové hnutie a nie hnutie vedené disidentmi. Rovnaký rozdiel bolo vidieť aj pri hodnotení Pražskej jari, dôvody budeme musieť hľadať v ďalšom výskume, doplnil.