BRATISLAVA – Energetická efektívnosť novostavieb i rekonštrukcií na Slovensku sa napriek pomalšiemu rozbehu oproti ostatným štátom strednej Európy v posledných rokoch výrazne zvýšila. Upozornila na to spoločnosť Knauf Insulation, podľa ktorej tomu pomohli zmeny v legislatíve, štátne dotácie, nové technologické postupy, materiály, ale aj prístup vlastníkov.
Ako firma uviedla, so zatepľovaním obytných budov v SR sa podľa odhadu Združenia pre zatepľovanie budov začalo približne v roku 1992. Do roku 2014 bolo zateplených 484.517 bytových jednotiek v bytových domoch, čo predstavuje asi 52 % a 340.415 bytov v rodinných domoch, teda asi 33,7 % z celkového počtu zaznamenaného v sčítaní ľudu z roku 2011.
Ich technická úroveň je však veľmi odlišná. Kým do roku 2005 bola priemerná hrúbka tepelnej izolácie 5 až 6 centimetrov, dnes sa pohybuje v rozmedzí 10 až 12 centimetrov. "Do roku 2002 boli legislatívne požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla na takej nízkej úrovni, že technický stav budovy dokázala vylepšiť aj minimálna hrúbka tepelnej izolácie," vysvetlil produktový manažér spoločnosti Miroslav Zliechovec.
Zatepľovanie budov v rokoch 1992 až 2005 sa však podľa neho často uskutočňovalo bez dostatočnej projektovej prípravy a s nedostatkom skúseností a potrebnej kvality zhotovovania. "Používala sa nízka hrúbka zateplenia, ktorou sa nedosiahli ani požiadavky platné v tom období. Z tohto dôvodu sú mnohé budovy zateplené do roku 2005 v súčasnosti zrelé na opätovnú obnovu," domnieva sa Zliechovec.
Združenie pre zatepľovanie budov odhaduje, že do roku 2005 sa zateplilo približne 20 % rodinných domov a 24 % bytových jednotiek v bytových domoch. Pred majiteľmi domov zateplených pred viac ako 10 rokmi tak vyvstáva otázka, ako opätovnú obnovu vykonať.
Podľa prezidenta Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb Ivana Pauera majú majitelia dve možnosti. "Je možné doplniť jestvujúce zateplenie o hrúbku 50 až 100 milimetrov tepelnej izolácie, alebo odstrániť pôvodné zateplenie a nahradiť ho novým," opísal.
Prvý variant považuje Pauer za ekonomicky výhodnejší, riziko však vidí v kvalite a montáži pôvodného zateplenia. Druhý variant označil ako finančne a technicky náročnejší. "Má však výhodu v tom, že vlastníci domov majú príležitosť kvalitnej realizácie zateplenia pri dodržaní moderných technologických postupov s perspektívou splniť tepelnotechnické požiadavky roku 2021," zhodnotil.
Rozdiely v stavebnej praxi pri zatepľovaní spoločnosť v posledných 10 rokoch zaznamenala nielen v súvislosti s hrúbkou zateplenia, ale aj v kvalite použitej tepelnej izolácie. "Dnešným trendom je využívanie tepelnoizolačných materiálov s lepšími parametrami, umožňuje to dosiahnuť lepší energetický štandard budovy pri nižšej hrúbke tepelnej izolácie," priblížil Zliechovec. Tento posun podľa neho ovplyvnili zmeny v legislatíve, ale aj osvetová činnosť niektorých inštitúcií.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies