Príbeh zo života: Nezáleží na tom, koľko bolo pádov, s Bohom sa vždy oplatí znovu vstať

Pravda, aj v duchovne sa ešte mal čo učiť, veď v tom spočíva večná úloha človeka, aby sa rozvíjal, dozrieval a dával pozor na neopakovanie omylov. V jednom však nedosiahol ani najmenší stupeň zlepšenia, a to bola oblasť hudby. Hluchý nebol, vedel rozoznať, čo je skutočný spev a čo iba márna snaha, aj zmysel pre hudobný nástroj sa u neho akosi objavil. Ani zďaleka to však nebolo dosť, a tak sa pokúsil napraviť sa a pozval si odborníka na slovo vzatého.

Učiteľ

Učiteľ, ktorý brával plat, aby ho viedol k zručnostiam na klavíri, usilovne konal svoju prácu.
„Nebojte sa, len do toho," povzbudzoval ho často. Zacielil si, že mu nielen dodá technické znalosti, ale aj naleje kúsok sebadôvery, bez ktorej nie je možné napredovať. Harry bol výborný žiak, i keď začiatky sa ukazovali pomerne ťažké. Ako to však už býva, kto sa nenechá odradiť a prederie sa aj pomedzi maličké pokroky, dočká sa napokon výdatného ovocia.

Súťaž

Harryho zanietenie vyvrcholilo v istý večer, keď sa učiteľ hudby spokojne pousmial a dal mu návrh. Alebo aby som bola celkom presná, oznámil mu, aký bude ďalší vývoj udalostí. „Čoskoro sa bude konať súťaž, na ktorej by ste sa mali zúčastniť. Nemôže si tam dovoliť vystupovať každý, súčasťou programu je aj hodnotenie poroty."

Učiteľ si dal záležať, aby vysvetľoval vecne a bez zbytočných emócií, dával možnosť žiakovi, aby prijal skutočnosť a zariadil sa tak ako sa patrilo. Harry otáľal, ale keď videl, že učiteľ mu natoľko dôveruje, aby sa unúval prebrať to s ním, dal sa na ústup a súhlasil.

Nevzdať sa

Len čo sa súťaž začala, Harry znervóznel. Bolo to prirodzené, ešte neprišiel k úplnej sebaistote, koniec-koncov ona nepríde sama od seba, a tak ju treba občas aj potiahnuť bližšie. Moderátor ohlásil jeho meno a Harry sa posadil za klavír. Prsty rozložil správne, aj úvodné tóny sa podarili, ale potom...

Niečo sa prihodilo, a on sa nedokázal sústrediť. Najskôr z akejsi hrdosti pokračoval, ale čím ďalej hral, tým horší zvuk sa rozliehal po veľkej miestnosti. „To je strašné," povedal člen poroty a, nanešťastie, dosť nahlas na to, aby ho i Harry počul.

Zúbožený súťažiaci sa porazenecky oprel na stoličke a zložil dlane z hudobného nástroja. Nastalo ohlušujúce ticho, ak by ste veľmi chceli, začuli by ste i niektoré myšlienky. Jediný, kto bol schopný prelomiť mlčanie, mal tvár Harryho učiteľa. Podišiel k nemu, položil mu ruku na plece a zašepkal: „Nikdy nie je neskoro začať od začiatku." A Harry naozaj začal. Tentoraz ho nič nevyrušilo, svoju hru doviedol do konca a viacerí z nej otvárali a zatvárali ústa v nemom úžase.

Život

Čo sa týka ľudského života, človek sa v ňom točí a bezradne kráča okolo rovnakej hory. Neprekonaná závislosť, sto ráz daný sľub a sto ráz aj porušený. Neustála nestabilita v emóciách. Napätie, tragédie a všeličo iné. Niekedy, keď je prehier priveľa, stráca sa dôvod pokúšať sa zasa. Keď to predtým nevyšlo, prečo by bol niekto taký blázon, aby riskoval ďalšie zranenie? Nuž Ježiš by povedal svoje. Raz totiž stretol skupinu unavených rybárov, veru únava sa im dala čítať z každého pohybu. Lovili celú noc a ani jediný úlovok sa nezachytil na udicu. „Skúste to znovu," povedal Ježiš a skúmal ich reakcie.

Chcieť sa im nechcelo, ale napriek tomu poslúchli a opäť sa pohli na miesto pracoviska. A hľa, odrazu mali toľko rýb, že ich ani silní chlapi poriadne nevládali udvihnúť. Jeden z nich, volal sa Peter, si bol od osudného okamihu istý, že Ježiš nie je len tak hocikto, a aby svoje presvedčenie potvrdil, nasledoval ho. Bol to veľký muž, známy apoštol, ale to už zrejme viete. Keby sa rybári vzdali, nepoznali by sme veľkolepý príbeh. Možno bolo pádov viac ako dosť, ale s Bohom sa oplatí vstať a skúsiť naháňať svoje šťastie.

Prečítajte si: Päť vecí, ktoré by sme mali robiť stále, a nielen počas Vianoc