Jedna je talianska, druhá španielska. Tou prvou, založením školy taliančiny, si splnila sen. A čo jej dáva španielska Svätojakubská púť známa ako Camino?
Včera sme prebrali jej lásku k Taliansku, dnes nám Viera Orosová porozpráva o svojich cestách do Santiaga de Compostela. Z oficiálnych šiestich už absolvovala tri a rozhodne neskončila.
„Pýtali sa ma, či som si počas nich analyzovala život. Nie, nič, ja som iba išla, vnímala seba, značky, aby som sa nestratila, vypla mozog. Proste som išla,“ hovorí.
Hneď počas prvej púte sa v jednej z ubytovní stretla s istým Japoncom, ktorý už prešiel všetky camina. Spýtal sa jej, či ide prvýkrát a predpovedal: „Camino je ako droga. Keď raz začneš, nikdy neskončíš. Pozrel sa na mňa a dodal: Ty sa sem ešte vrátiš! A ja že nikdy, stačilo.“
Compostela – hviezdne pole
Najprv si však povedzme, prečo na toto miesto ľudia vlastne putujú. Stručná história hovorí, že za ostatkami apoštola svätého Jakuba, ktorý pôsobil v Galícii a zomrel ako mučeník v Jeruzaleme. Následne ho previezli na miesto posledného odpočinku, ktoré si sám vybral. Pomerne dlho odpočíval skutočne v pokoji, až kým toto miesto v roku 813 neobjavil pútnik. Hovoril, že našiel „miesto posiate hviezdami“, Compostelu (Hviezdne pole).
Húfne sem začali chodiť ľudia v 14. storočí, potom púte utíchli a rozmachu sa dočkali v 60. rokoch 20. storočia. Novodobý záujem o Compostellu naštartoval pápež Jána Pavol II., ktorý toto miesto navštívil v roku 1982. V roku 1993 zapísali Santiago de Compostela do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Veľa ciest, stačí si vybrať
Oficiálne existuje 6 trás, ako sem doputovať – Camino Frances, Camino Portugues, Camino del Norte, Camino Primitivo (pôvodná cesta), Via de la Plata a Camino Ingles. Okrem toho cesta môže pokračovať až do Finisterre, teda na „koniec sveta“.
Viera Orosová nerada používa slovo púť, lebo pod ňou si väčšina predstaví napríklad našu v Šaštíne, ale svätojakubská je o niečom inom. Ona si ako prvú vybrala časť Camina Frances.
„Najprv som si myslela, že prejsť 160 km je nadľudský výkon, teraz sa na tom už smejem, že to nebolo nič. Druhú, ktorú som išla, bola Camino Primitivo, tá má 350 km a do tretice som si prešla severnú, Camino del Norte. Začína sa v Baskicku pri francúzskych hraniciach, je pomerne hornatá, a ja som si ju predĺžila až do Finesterre, čiže som prešla okolo 1 050 až 1 100 kilometrov.“ Vrátila sa z nej po 36 dňoch, na ročné výročie maminej smrti, krátko po jej narodeninách.
„Tento rok plánujem 1 200 alebo 1 400 kilometrov, je to fakt droga.“
Tu je cesta naozaj cieľ
Je veľa dôvodov, prečo chodia pútnici camino. Niektorí ju pojmú čisto turisticky, niektorí ako dovolenku s partnerom, aj svadbu tu už zažila, dokonca bola za svedka, veľa ľudí si zase vychodí niečo, čo sa im stalo.
„Napriek tomu je to veľmi príjemná cesta. Nie je to vôbec o utrpení a slzách, zažijete tam aj veľa zábavy, stretnete veľa zaujímavých ľudí,“ dodáva k dôvodom, prečo camino, a pokračuje: „Samozrejme, človeka bolí každý sval na tele, je nepohodlné spať v ubytovniach, vzdať sa komfortu, je to extrém, je to náročné, ale je to niečo, čo ma vyslovene baví. Tam naozaj platí, že cesta je cieľ. Dá vám to úžasný pokoj, niečo, čo sa nedá opísať. Tu riešim prácu, tam, kde sa najem, kde si viem nabrať vodu, kde prespím. Človek kráča lesom, na nič nemyslí...“
Najkrajší moment dňa? Sprcha!
Budúcich pútnikov, samozrejme, zaujíma, koľko takáto púť stojí.
„Štandardný výpočet, ktorý koluje medzi pútnikmi je, že 1 km vás stojí plus mínus 1 euro, za deň miniete približne 30 eur,“ vymenúva. „Po kovide všetko zdraželo tak o 30 percent.“
Každá trasa iná, v priemere prešla denne minimálne 20 kilometrov, najviac 40 s prevýšením.
„Telo sa nastaví, prvých 300 km bojuje, bolí všetko, po 400 až 500 km to už ide celkom ľahko.“
Čo sa týka prejdených kilometrov, tie závisia od toho, aby ste došli na noc do ubytovne, kde sa najete, vyspíte, operiete si veci a – dáte si po namáhavom šliapaní sprchu.
„Tá radosť, keď dorazíte večer do ubytovne a osprchujete sa... sprcha na camine je najkrajší moment dňa. Idete spať o deviatej večer, aby ste ráno o šiestej vyrazili.“
Pár užitočných rád – ako na to!?
Prvá dobrá rada, keď vyrážate z domu. Choďte naľahko!
„Treba si kúpiť ultraľahké športové veci, žiadne bavlnené tričká či mikiny, to je ťažký luxus. Stačia dve-tri tričká, kraťasy, legíny a perfektné topánky, ktoré vás nesklamú,“ začína výpočet domáceho balenia. Pribaliť si treba základné lieky, magnézium na uvoľnenie svalov a „konopnú masť, ktorá je na camine najlepší kamarát. Keďže knihy sú ťažké a vy rátate každý gram, ja si zvyknem brať čítačku kníh, lebo prídete do cieľa a nemáte čo robiť, a slúchadlá, ak chcete počúvať hudbu.“
Na to, aby ste si mohli nabiť mobil, mať kde prespať a čo zjesť, slúžia ubytovne, je ich niekoľko druhov.
„Ubytovne sú okolo 10 až 12 eur, plus čo človek zje, večera býva fixná, okolo 10 eur. Ubytovne sa veľmi líšia úrovňou; niektoré sú fakt úplne základné, pamätám si jednu, kde nás spalo v jednej miestnosti 40, ani veľmi čisté nie sú, ale človek je rád, že má kde hlavu zložiť,“ vysvetľuje. „Ale sú aj ubytovne, ktoré sú krásne, kde si viete priplatiť niekoľkochodovú luxusnú večeru. Ja mám najradšej ubytovne „donativo“, čo znamená, že nemajú fixnú cenu, dáte, koľko chcete, ale nemusíte. Práve tieto sú spravované nadšenými caministami, ktorí prešli všetky camina, poznajú, čo človek potrebuje a vítajú vás slovami: Nadnes si našla svoj domov! Operú vám veci, urobia jednoduchú spoločnú večeru...“
A keď prídete konečne do cieľa, čaká vás nielen spokojnosť so sebou samým, že ste to dokázali, ale aj pohľad na nádherné mesto a katedrálu, kde v striebornej rakve odpočíva svätý Jakub.
„Príchod pred katedrálu je niečo, čo neviem, či sa dá opísať tá radosť. Pútnici to prežívajú rôzne; niektorí veľmi teatrálne, iní zastanú a stoja tam ako zamrznutí aj polhodinu, je to veľmi emotívne. Stačí si sadnúť pred katedrálu a sledovať ich, je to niečo neskutočné.“
Nečudo, že sa Viera začala učiť aj po španielsky. S angličtinou v jej takisto obľúbenej Strednej, podobne ako na caminach, veľa vody nenamúti. Nebolo by teda prekvapením, keby vo svojej jazykovej škole začala vyučovať aj tento jazyk.
Súvisiáci článok: PRÍBEH ÚSPECHU, časť 1. Výrok – Cesta je cieľ – kdekoho odradí. Vieru Orosovú nie. Kráča dokonca po dvoch súčasne
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies