Pri omši za Srholca boli porušené cirkevné predpisy

Ide však o sviatosť, ktorá je vyhradená len katolíkom. „Ide o vážne porušenie cirkevných zákonov,“ povedal dnes pre agentúru SITA cirkevný právnik Ján Duda. Ten upozornil na paragraf 844 Kódexu kanonického práva, podľa ktorého katolícky vysluhovateľ dovolene vysluhuje sviatosti len katolíckym veriacim. Duda pripustil, že vo vážnych situáciách je prípustné vyslúžiť sviatosti aj nekatolíkovi, ale zádušná omša takou nie je. „Treba predchádzať nesprávnej interpretácii. Vážnou situáciou je napríklad nebezpečenstvo smrti, ale nie určite verejná bohoslužba. K tomu nemalo dôjsť,“ dodal Duda. Zároveň upozornil, že kódex hovorí jasne: „Ak hrozí nebezpečenstvo smrti katolícki vysluhovatelia tie isté sviatosti dovolene vysluhujú aj ostatným kresťanom, ktorí nemajú plné spoločenstvo s katolíckou cirkvou a nemôžu sa dostať k vysluhovateľovi svojej spoločnosti a žiadajú to z vlastnej vôle, pod podmienkou, že k týmto sviatostiam prejavujú katolícku vieru a sú riadne disponovaní“. Podľa Dudu však Daniel Pastirčák nemá plné spoločenstvo s katolíckou cirkvou.

Pastirčák pristúpil na prijímanie počas omše k saleziánskemu provinciálovi Jozefovi Ižoldovi. „Pýtal som sa na mieste kňaza, či smiem k Eucharistii pristúpiť. Nedohadovali sme sa dopredu,“ povedal Pastirčák dnes pre agentúru SITA. Zároveň uviedol, že sa rozprával s mnohými katolíckymi teológmi a z rozhovorov vyplynulo, že chápu Eucharistiu podobne. Pastirčák verí ako katolíci, že v Eucharistii je prítomný Ježiš Kristus. Podľa neho kresťanstvo má v Eucharistii základnú jednotu, ktorú stratilo rôznymi interpretáciami. Zároveň sa odvoláva aj na pápeža Františka, ktorý podľa neho nekatolíkov vyzýva, aby pristupovali k Eucharistii. Pápež František však v tejto súvislosti povedal: „Nikdy sa neopovážim dať dovolenie robiť to, lebo to nie je moja kompetencia. Jeden krst, jeden Pán, jedna viera. Hovorte s Pánom a choďte vpred. Neopovážim sa povedať viac.“

K prijímaniu roky pristupoval aj predstavený ekumenickej komunity v Taizé Roger Schütz, ktorý tiež nebol katolíkom. Kardinál Jozef Ratzinger tomuto protestantovi pri zádušnej svätej omši za Jána Pavla II. podal sväté prijímanie. To vtedy vzbudilo svetovú pozornosť, nebolo to však ničím novým, pretože brat Roger mohol pri každej návšteve v Ríme prijať Eucharistiu, keďže u neho bolo isté, že zdieľa vieru katolíkov.