Pri nakupovaní treba myslieť aj na možnú toxicitu výrobkov

Za použitia sedliackeho rozumu a venovania pozornosti informáciám o výrobkoch možno podľa hovorkyne Greenpeace Slovensko Lucie Szabovej jednoducho znížiť používanie pre zdravie nebezpečných chemikálií v domácnosti. "Bežný človek si ani neuvedomí, koľko chemikálií sa nachádza v jeho okolí. Chemické látky nájdeme v čistiacich prostriedkoch, vo farbách a náteroch na našom nábytku, používajú sa v textile, či pri výrobe hračiek, ale aj v domácej elektronike. S chemikáliami, ktoré sa uvoľňujú do nášho prostredia, sa tak stretávame každý jeden deň," konštatovala pre TASR.
Čistiace prostriedky používa každá domácnosť, ako však upozornila Szabová, pod vplyvom reklamy ľudia často siahajú po prostriedkoch, ktoré zaručene zlikvidujú všetky baktérie a pritom si neuvedomujú, čo tieto prostriedky obsahujú. "Agresívne čistiace prostriedky často obsahujú dráždivé látky či kyseliny, s ktorými sa následne dostávame do kontaktu. V obchodoch pritom nájdeme množstvo prostriedkov, ktorých čistiaca sila je založená na prírodných látkach." Ozrejmila, že pomôcť si možno aj použitím receptov našich starých mám. Ocot, či sóda bikarbóna totiž podľa nej dokážu pri čistení zázraky a sú aj lacnejšie ako "super silné čističe, plné toxických látok".
Szabová tiež na možnú toxicitu látok odporúča myslieť pri úprave dreveného nábytku, podláh i náteroch. "Treba si uvedomiť, že látky z náterov sa neustále uvoľňujú do prostredia, kde ich následne dýchame počas celej ich životnosti a nielen pár hodín po použití," upozornila.
Poukázala, že je smutné, že spotrebiteľ si musí často dávať pozor aj na produkty, od ktorých by očakával, že mu z nich nič nehrozí, ako napríklad detské hračky. Na Slovensku je zakázané napríklad predávať PVC hračky s nebezpečnými ftalátmi pre deti do troch rokov. "Stretli sme sa s jednoduchým obchádzaním zákona, a to prostredníctvom označenia. Hračka síce na prvý pohľad môže vyzerať, že je vhodná pre najmenšie deti, ale označenie je, že je až od troch rokov. Prípadne je na nej napísané, že je určená pre zvieratá. Dôvodom môže byť, že obsahuje toxické látky."
Ľudí často prekvapí, koľko chemikálií sa nachádza napríklad v domácej elektronike. "Tu už je určovanie pomerne ťažšie, ale stále viac výrobcov pristupuje k odstraňovaniu nebezpečných chemikálií zo svojich produktov a túto skutočnosť aj oznamuje spotrebiteľom," povedala Szabová. Odporúča preto pri kúpe elektroniky opýtať sa aj na obsah chemikálií. Upozornila, že po doslúžení týchto spotrebičov je potrebné nechať ich environmentálne zneškodniť. "Elektronika, ale aj žiarovky, či akumulátory sú nebezpečným odpadom, a tak s ním treba aj nakladať," vysvetlila s tým, že takýto odpad patrí do zberného dvora. Použitú elektroniku možno často odovzdať aj priamo v obchode.

Zdroj: TASR