Prezidentka si pripomenula obete rómskeho holokaustu. Vyzvala na odbúravanie nenávisti v spoločnosti

Hlava štátu to povedala pri spomienke na Pamätný deň rómskeho holokaustu. V tejto súvislosti upozornila na príbeh Ladislava Dudi Koťa, ktorý sa narodil v roku 1938 v Snine do rodiny kováča.

Otročina a neľudské podmienky

Mal asi šesť rokov, keď celú jeho rodinu naložili na voz a odviezli do zaisťovacieho tábora pre Rómov v Dubnici nad Váhom. Vo svojich spomienkach hovorí o útrapách, o otrockej práci svojho otca, o obrovskom hlade a ponižovaní. Prezidentka o tom informovala vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Spomína si, že v tábore vypukol brušný týfus a jeho brata, ktorý spolu s ďalšími mužmi a ženami ochorel, vzali preč. Aj na to, ako si myslel, že ich odviezli do nemocnice. Až neskôr sa dozvedel, že brata spolu s ďalšími 25 ľuďmi zastrelili a pochovali do vopred pripravenej jamy,“ pokračovala Zuzana Čaputová s tým, že 2. augusta si svet pripomína nielen pamiatku týchto obetí ale aj pamiatku takmer pol milióna obetí rómskeho holokaustu v Európe.

Masové popravy a koncentračné tábory

Ako skonštatovala hlava štátu, tragédia holokaustu je tvorená tisíckami individuálnych ľudských osudov, z ktorých si každý zaslúži osobitnú pozornosť a zmienku.

Dodala, že prostredníctvom svedectiev, podobných tým od Ladislava Dudi Koťa, sa svet len postupne dozvedá čoraz viac o tom, čo sa dialo na Slovensku.

„Dozvedáme sa o otrockej práci mužov v pracovných táboroch, ktorí stavali priehrady a železničné trate. Dozvedáme sa o Rómoch z južných častí krajiny, ktorých naložili do vagónov a odviezli do koncentračných táborov. O masových popravách na etnickom princípe aj o popravách, ktoré boli neľudskou odplatou za pomoc partizánom v odboji na sklonku vojny. Vieme o umučených v Kremničke, v Kováčovej, v Nemeckej, vo Zvolene, v Krupine, v obciach Lutila, Čierny Balog, Ilija a Tisovec. Aj o zaživa upálených ľuďoch v Kríži nad Hronom, Čiernom Balogu či v obci Motyčky,“ napísala.

Prezidentka zdôraznila, že sú to konkrétne ľudské príbehy predkov a príbuzných ľudí, ktorí sú našimi spoluobčanmi. Tí sa aj v tomto čase stretávajú s tým, s čím by sa už nemali – s ponižovaním, slovnými a fyzickými útokmi pre svoj etnický pôvod.

„Je našou spoločnou povinnosťou, aby sme ako ľudia dobrej vôle zmenšovali priestor pre nenávisť. Najmä ľudskosťou, vzájomným rešpektom a snahou o porozumenie. Aby sa už nikdy niečo podobné, ako bol rómsky holokaust, nemohlo zopakovať voči akejkoľvek skupine ľudí,“ uzavrela prezidentka.