Prezident SR dnes odobril viaceré zákony, v rádiach bude viac slovenskej hudby

Na hranie slovenskej hudby budú povinné kvóty

Rádiá dostanú povinné kvóty na hranie slovenskej hudby. Vyplýva to z novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Súkromné rádiá budú musieť v roku 2016 vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Teda tie, ktoré sú vysielané do piatich rokov od svojho prvého uvedenia na verejnosti. Výnimku budú mať tie stanice, ktorých programové zameranie takéto kvóty úplne vylučuje.

Do stanoveného podielu sa budú započítavať iba tie pesničky, ktoré odznejú v éteri od 06.00 do 24.00 h. Tým sa zabráni, aby sa zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom čase. Za slovenské hudobné dielo sa považuje také, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo textu má alebo mal trvalý pobyt na území SR, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku. Novela má tiež zlepšiť prístup sluchovo a zrakovo postihnutých ľudí k vysielaným programom. Kábloví a televízni prevádzkovatelia budú musieť poskytovať k programom či reláciám aj titulky, tlmočenie do posunkovej reči pre nepočujúcich a hlasové komentovanie pre nevidiacich.

Zabezpečiť titulkami alebo hlasovým komentovaním budú musieť aj slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave aj ich distributéri. Nebude sa to vzťahovať na diela verejne rozširované pred 1. januárom 2016. Ako presne budú titulky vyzerať, má riešiť vyhláška ministerstva. Ministerstvo považuje za správne, že aspoň štvrtina vysielanej hudby v našich rádiách bude mať slovenský text alebo slovenského autora. "Túto novelu zákona chápeme ako vedomú podporu slovenskej hudby a jej tvorcov a ako službu slovenským poslucháčom," uviedol rezort kultúry.

Zdravotne postihnutí ľudia a invalidi zaplatia na liekoch menej

Zdravotne ťažko postihnuté osoby a invalidní dôchodcovia na doplatkoch za lieky zaplatia najviac 25 eur za štvrťrok oproti súčasným 30 eurám. Rovnaký ochranný limit, a teda 25 eur, sa bude vzťahovať aj na starobných dôchodcov, pre ktorých je aktuálne hranica nastavená na maximálne 45 eur. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1. novembra tohto roka.

Limity, ktoré zaviedla ešte vláda Ivety Radičovej, majú chrániť zraniteľné skupiny obyvateľov pred vysokými doplatkami za lieky, a to tak, že všetko, čo poistenci zaplatia nad tento limit, im zdravotná poisťovňa vráti. Súčasný návrh nielen znižuje ich limit spoluúčasti, čiže na doplatkoch by mali zaplatiť ešte menej, ale taktiež rozširuje okruh ľudí, ktorých sa toto opatrenie bude týkať.

Po novom sa rozšíri okruh poistencov, na ktorých sa ochranný limit bude vzťahovať, o deti do 6 rokov. Ochranný limit v ich prípade bude 8 eur za kvartál, ak je takéto dieťa ťažko zdravotne postihnuté, limit bude nula eur. Zároveň sa ochranná hranica bude vzťahovať na všetky zdravotne ťažko postihnuté osoby, invalidných a starobných dôchodcov, bez ohľadu na výšku ich príjmu. V súčasnosti nemajú nárok na vrátenie doplatkov tí, ktorých dôchodok presiahne 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Prezidentom podpísaná novela zákona obsahuje aj zvýšenie platieb za poistencov štátu v zdravotníctve do konca tohto roka na 5,85 % zo súčasných 4,16 %.

Zmení sa aj vyvlastňovací zákon a stavebná novela

Vyvlastnenie pozemku alebo stavby bude možné len pri súčasnom splnení štyroch podmienok - v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Počíta s tým zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Tie sa preukazujú územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastňovací zákon bude účinný od 1. júla budúceho roku.

Po novom bude upravený vzťah vyvlastnenia a náhrady, kompenzácia za nútený prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Rozsah vyvlastnenia musí byť podľa zákona primeraný účelu a nebude možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, keď postačí jeho obmedzenie. Za vyvlastnenie sa bude poskytovať primeraná náhrada v peniazoch. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.

Hlava štátu odobrila aj novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Tá má urýchliť prípravu významných investícií a zjednodušiť príchod strategických investorov. Parlament prijal novelu v skrátenom konaní a v tejto súvislosti sa hovorilo najmä o možnej investícii automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. Územné rozhodnutie sa podľa stavebnej novely nebude vyžadovať na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na jeho realizáciu, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii. A to vtedy, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Novela stavebného zákona bude účinná dňom vyhlásenia.

Občianske združenie Via Iuris malo výhrady k stavebnej novele pre jej značné negatíva a nesystémovosť. Upozornilo, že vypustený bude jeden z povoľovacích procesov, v ktorom sa posudzuje súlad činnosti s územným plánom, a to bez toho, aby bol nahradený. Nebude sa skúmať ani súlad stavieb a iných činností v dotknutom území, napríklad vzhľadom na starostlivosť o životné prostredie, či na architektonické alebo urbanistické hodnoty. Zároveň budú značne oslabené práva napríklad vlastníkov pozemkov, dotknutých umiestnením strategického parku. Územné konanie by sa nemalo konať aj pre výstavbu investícií s možnou rozlohou aj stoviek hektárov. Vzniká tak obava, že posúdenie vplyvov na životné prostredie bude len formálne. Povoľovacie konania akejkoľvek investície by podľa združenia mali byť v nediskriminačnom prostredí, ktoré nebude zvýhodňovať investorov jednej stavby oproti ostatným investorom.

Deti do 15 rokov budú povinne nosiť na zjazdovkách prilbu

Lyžiari a snoubordisti mladší ako 15 rokov budú na zjazdovke od 15. novembra povinne nosiť ochrannú prilbu. Túto povinnosť zavádza novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS). Nosenie prilby má prispieť k zníženiu úrazovosti a zvýšeniu bezpečnosti na lyžiarskych tratiach.

Komplexná úprava zákona z roku 2002 je reakciou na zmeny, ktoré sa medzitým udiali v oblasti horskej záchrany najmä s ohľadom na narastajúci počet ťažkých úrazov na lyžiarskych tratiach. Do úloh horských záchranárov sa dostala aj služobná kynológia, ktorá je pri nasadení psov pri lavínach špecifická a odlišná od iných druhov záchrannej kynológie. Vzhľadom na odľahlosť a neprístupnosť terénu pre policajtov budú záchranári súčinní pri dokumentovaní nehôd s vážnymi následkami. O priebehu a príčine záchrannej činnosti budú môcť vyhotoviť obrazový alebo iný záznam. Členovia HZS tiež budú oprávnení využívať bezplatne a prednostne lanovky v prípade, ak budú vykonávať preventívnu činnosť pri lavínovom ohrození.

Novela vymedzuje aj povinnosti a oprávnenia prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a zariadení pre osobnú lanovú dopravu. Tí môžu určiť pravidlá správania na lyžiarskej trati s ohľadom na miestne podmienky lyžiarskeho strediska. Rozširujú sa tiež výnimky z povinnosti uhradiť náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním. HZS v budúcnosti nebude vymáhať pohľadávky od pozostalých. Ministerstvo vnútra to odôvodňuje tým, že by to nebolo v súlade s morálnymi zásadami, keďže okrem straty rodinného príslušníka dochádza aj k finančnému sťaženiu ich životnej situácie. "Ide približne o 18 osôb v kalendárnom roku, pričom finančné náklady na túto činnosť sú zanedbateľné," vysvetľuje rezort.

Poslanci zároveň cez pozmeňujúci návrh rozšírili územnú pôsobnosť HZS o ďalšie horské oblasti, a to o Bukovské vrchy, Javorníky, Kremnické vrchy, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy a Moravsko-sliezske Beskydy. Okrem toho do pôsobnosti záchrannej služby už v súčasnosti patria Belianske Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Stredné Beskydy, Veľká Fatra, Vysoké Tatry a Západné Tatry. Keďže Horská záchranná služba bude potrebovať na pokrytie nových oblastí čas, toto rozšírenie územnej pôsobnosti nadobudne účinnosť až v januári 2017.

Prezident podpísal aj zákon o prístupe ku genetickým zdrojom
Prístup ku genetickým zdrojom a ich využívanie sa riadi takzvaným Nagojským protokolom, ku ktorému Slovensko pristúpilo zmenou zákona. Protokol stanovuje presné pravidlá na obchodovanie, zdieľanie a využívanie svetových genetických zdrojov, ktoré sa dajú použiť pre farmaceutický priemysel, poľnohospodárstvo či na kozmetické účely.

Genetickým zdrojom je akýkoľvek materiál rastlinného, živočíšneho alebo mikrobiálneho pôvodu, obsahujúci funkčné jednotky dedičnosti. Ľudské genetické zdroje sú z Nagojského protokolu vyňaté. Cieľom protokolu je zaistiť transparentné podmienky prístupu ku genetickým zdrojom, ako aj k súvisiacim vedomostiam. Spravodlivé delenie finančných a iných prínosov má prispieť k efektívnej ochrane biodiverzity vo svete, potravinovej bezpečnosti a verejného zdravia. Pristúpenie Slovenska k Nagojskému protokolu je v súlade s Národnou stratégiou ochrany biodiverzity do roku 2020 prijatého v septembri minulého roku.

Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a o spravodlivom a rovnocennom využívaní prínosov z ich využívania bol prijatý v októbri 2010 na zasadaní zmluvných strán Dohovoru o biologickej rozmanitosti v japonskom meste Nagoja. Protokol už ratifikovalo 54 krajín a Európska únia. Do platnosti vstúpil v októbri 2014.

Na Slovensku vznikne Slovenská asociácia horských sprievodcov

Presadzovať a chrániť práva a záujmy svojich členov, ochraňovať ich stavovskú česť a podieľať sa na zvyšovaní ich odbornej úrovne je cieľom Slovenskej asociácie horských sprievodcov. Jej vznik odobril prezident SR Andrej Kiska, ktorý podpísal vládnu novelu zákona o Horskej záchrannej službe.

Pôjde o samosprávnu neštátnu stavovskú inštitúciu so sídlom vo Vysokých Tatrách. Orgánmi tejto právnickej osoby budú predseda, predsedníctvo a snem. Úlohou asociácie bude najmä zastupovať svojich členov vo vzťahu k štátnym orgánom či orgánom územnej samosprávy, odborná príprava osôb na výkon horskej sprievodcovskej činnosti, vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti osôb vykonávajúcich horskú sprievodcovskú činnosť či poskytovanie informačných a poradenských služieb.

Pod horskou sprievodcovskou činnosťou sa rozumie sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja a horolezeckej výzbroje, a to na turistických chodníkoch a trasách alebo mimo nich. Horskú sprievodcovskú činnosť môže vykonávať fyzická osoba s platným osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon tejto činnosti, ktoré bolo vydané touto asociáciou. Osvedčenie má mať platnosť tri roky.

Odborná spôsobilosť sa získava úspešným vykonaním vstupného testu a osobitnou prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred komisiou zloženou z členov asociácie. Ak žiadateľ neuspeje na vstupnom teste, nemôže absolvovať osobitnú odbornú prípravu. Po získaní odbornej spôsobilosti musí sprievodca absolvovať ďalšiu odbornú prípravu každé tri roky. Ustanovujúci snem novej asociácie zvolá výkonný orgán Slovenskej asociácie horských sprievodcov tak, aby sa uskutočnil do 28. februára 2016.

Kiska odobril aj novelu zákona o archívoch a registratúrach

Novela zákona z dielne rezortu vnútra rieši nezákonne vyvezené kultúrne bohatstvo. Dôvodom novelizácie je hlavne prevzatie európskej smernice o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Smernica sa týka navrátenia všetkých predmetov kultúrnej hodnoty na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných, alebo iných zbierok. Podmienkou je, že tieto kultúrne predmety musia byť označené ako národné kultúrne bohatstvo.

Novela tiež reaguje na doterajšiu aplikáciu zákona, najmä pri správe registratúry. Pre podnikateľov má preto priniesť úľavy pri správe ich registratúry. Dopĺňa sa napríklad úprava postupu pri odovzdávaní a preberaní archívnych dokumentov do archívu. "Z poznatkov z praxe vyplynula potreba skvalitnenia služieb subjektov podnikajúcich v oblasti správy registratúry, návrh zákona preto sprísňuje kritériá pre túto živnosť," uvádza sa v návrhu.

Legislatíva prináša aj zmeny pre ministerstvo vnútra, týkajú sa napríklad novej ústrednej evidencie pečatí a pečatidiel. Novela tiež mení sústavu archívov ministerstva vnútra. V rámci novej štruktúry bude iba jeden štátny ústredný archív, a to Slovenský národný archív. Doterajší Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici sa stane jeho špecializovaným pracoviskom. Vzhľadom na historický význam spišského regiónu sa špecializovaným pracoviskom Štátneho archívu v Prešove stane doterajší Štátny archív v Levoči. Okrem Slovenského národného archívu tak bude existovať osem štátnych archívov v krajských mestách, pričom ich pracoviská v ďalších mestách budú bez právnej subjektivity. Takto sa má podľa rezortu zefektívniť riadenie archívov.

Prezident podpísal i novelu zákona o prevencii znečisťovania

Novela rieši požiadavky vyplývajúce z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia.

Legislatíva upravuje práva a povinnosti osôb na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia, postupy v procese integrovaného povoľovania, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kontroly znečisťovania životného prostredia ako aj sankcie za porušenie povinností. Na medzinárodnej úrovni je v súčasnosti integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania upravená smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady o priemyselných emisiách.