Prezident podpísal novelu, ktorá vracia justičných čakateľov

Prezident Andrej Kiska podpísal novelizačný balíček zákonov, ktorý pod hlavičkou novely zákona o Justičnej akadémii schválil parlament 21. októbra. Agentúru SITA o tom informoval Roman Krpelan z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR. V novele sa upravujú aj viaceré ustanovenia zákonov o sudcoch a prokurátoroch, ktoré sú podľa nálezu Ústavného súdu SR v rozpore s ústavou. Inštitút justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry zrušili od 1. mája 2011.

Obnovenie inštitútov justičného čakateľa a čakateľa prokuratúry mala vláda už vo svojom programovom vyhlásení. Minister spravodlivosti Tomáš Borec upozorňuje, že inštitút justičného čakateľa nebude fungovať tak ako v minulosti, keď sa práve z týchto ľudí automaticky stávali sudcovia. Systém výberu kandidátov na sudcov zostane otvorený aj pre iné právnické povolania. „Do súdnictva budú mať prístup aj ľudia mimo justičných čakateľov, čiže budú môcť ísť do súťaže s justičnými čakateľmi,“ dodal Borec. 

Ústna časť výberového konania na nových sudcov sa bude nahrávať, zvukový záznam sa zverejní spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania. Smer-SD tak chce posilniť transparentnosť výberu nových sudcov a rozšíriť možnosť verejnej občianskej kontroly výberu nových sudcov. 

Sudca, ktorý mal prerušený výkon funkcie z dôvodu pôsobenia v inej verejnej pozícii, napríklad ministra či štátneho tajomníka, sa bude môcť uchádzať o post predsedu či podpredsedu súdu už po roku od návratu do sudcovského talára. Podľa aktuálnej legislatívy museli sudcovia so vstupom do čelných pozícií čakať päť rokov. Návrh Smeru-SD podľa vzoru poslancov parlamentu ponecháva členom Súdnej rady SR pracovné notebooky od štátu aj po skočení výkonu funkcie. 

Na nedávny nález ústavného súdu v novele reaguje ustanovenie, ktoré hovorí o zložení výberovej komisie pri výberoch kandidátov na sudcov. Ústavný súd označil za protiústavné, že zmenou za predchádzajúcej vlády nemala súdna moc v komisiách väčšinu členov. Väčšinu mali kandidáti nominovaní ministrom spravodlivosti a parlamentom, kandidáti nominovaní súdnou mocou boli v komisii v menšine v pomere 3:2. Súdna rada po tejto legislatívnej zmene prestala do komisií posielať svojich zástupcov. Minister spravodlivosti po svojom nástupe do funkcie tento pomer v prospech sudcov prakticky zmenil už pred novelizáciou zákona, lebo do komisií nominoval výlučne sudcov. Teraz bude toto pravidlo aj priamo v zákone. Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, dvaja členovia z kandidátov zvolených Súdnou radou SR a jeden člen z kandidátov vymenovaných ministrom. Piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje. 

Právna úprava umožní odstrániť aj ďalší problém, ktorý vyplynul z nálezu ústavného súdu a súvisel s možnosťou odvolať predsedu súdu bez udania dôvodu. Do právnej úpravy sa doplnia dôvody odvolania predsedu súdu, ktorými bude porušenie zákonných povinností predsedu súdu. Rozhodnutie ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu bude môcť preskúmať Najvyšší súd SR. 

V “prokurátorskej” časti novely sa upravujú pravidlá výberových konaní prokurátorov a kreovanie výberových komisií. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá a po vyhlásení nálezu ústavného súdu sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ.