Prezident Kiska podpísal v sídle OSN klimatickú dohodu

Kiska ju počas plenárneho zasadnutia za prítomnosti generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a hláv štátov označil za historický míľnik. "Svet dostal novú nádej. Podpisom dohody potvrdzujeme naše odhodlanie spoločne konať. Ďalším krokom by mala byť rýchla ratifikácia dohody. Nesmieme strácať čas, pretože nás čaká veľa práce," podčiarkol.

Jej implementácia podľa prezidenta nebude jednoduchá, pretože podmienky a kapacity jednotlivých krajín sa líšia. "Najzraniteľnejšie štáty by mali dostať pomoc," vyhlásil.

V tejto súvislosti pripomenul blížiace sa slovenské predsedníctvo v EÚ, ktorého úlohou bude aj úsilie o čo najrýchlejšiu implementáciu dohody. "Zníženie emisií CO2 nie je vecou voľby. Vieme, že naša produkcia i spotreba musí byť viac udržateľná, viac energeticky efektívna. Pozrime sa bližšie na enormné možnosti technológií a inovácií," poznamenal Kiska.

Poukázal tiež na záväzok Slovenska ako členského štátu Európskej únie znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. "Na ceste za splnením tohto spoločného cieľa dosiahlo Slovensko zatiaľ dobré výsledky, pričom si udržalo silný ekonomický rast, založený na konkurencieschopnom prostredí a exportne orientovanej ekonomike," uviedol s tým, že tento záväzok sa podarí splniť iba za spolupráce podnikateľského sektora a občianskej spoločnosti.

Historickú dohodu o boji proti klimatickým zmenám sa podarilo uzavrieť vlani v decembri počas konferencie v Paríži. Dnes ju v sídle OSN v New Yorku podpisujú predstavitelia viac ako 171 krajín sveta.

Ide o novú medzinárodnú dohodu o opatreniach proti zmene klímy. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že krajiny sa budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.

Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.

Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí Kjótsky protokol. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.