Prezident Kiska dnes podpísal viaceré novely zákonov, ktoré vojdú do platnosti

Novela zákona o liekoch

Novela zákona o liekoch sa týka liekov, ktoré sú uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Jej cieľom je okrem iného odstránenie opatrení, pre ktoré Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie. "Výhrady Európskej komisie boli rešpektované. Zákon obsahuje posilnenie zodpovednosti držiteľa registrácie kategorizovaného lieku za dostupnosť kategorizovaného lieku," uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Stanislava Luptáková.

Zodpovednosť za dostupnosť daného lieku sa podľa novely presúva na držiteľa registrácie kategorizovaného lieku. Ten má zákonnú právomoc usmerňovať distribučnú cestu lieku až po jeho výdaj v lekárni. "V prípade nedostatku kategorizovaného lieku na trhu v SR bude uložená držiteľovi registrácie pokuta až vo výške jeden milión eur," upozornila Luptáková. Jedným zo zásadných opatrení je podľa ministerstva aj to, že povinnosť dodať lekárni liek bude mať držiteľ registrácie, teda nie distribútor ako doteraz. Okrem iného distribútor už nebude môcť od lekárne vykupovať kategorizované lieky. Výmena liekov je možná len medzi verejnou a nemocničnou lekárňou, len na účely výdaja lieku. Novela nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roka, niektoré opatrenia až od 1. apríla 2017.

Novela o organizácii práce v doprave prevezme pravidlá EÚ.

Harmonizovať európske právo s národným právom v oblasti organizácie pracovného času zamestnancov vo vnútrozemskej vodnej doprave je cieľom novely zákona o organizácii pracovného času v doprave. Prezident podpísal novelu uvedeného zákona, vrátane úpravy zákonov o inšpekcii práce, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ide o transpozíciu smernice Rady Európskej únie z 19. decembra 2014, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave. Dohodu uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF). 

Novela určuje podrobnejšie požiadavky na organizáciu pracovného času mobilných zamestnancov vo vnútrozemskej vodnej doprave, tak ako sú dohodnuté v Európskej dohode o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave. Cieľom je ochrana zdravia a bezpečnosť zamestnancov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy v Európskej únii. Novela zákona o organizácii pracovného času v doprave nadobudne účinnosť 31. decembra 2016.  Napríklad, maximálny pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave počas dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov bude 2 304 hodín. Zamestnávateľ bude povinný rozvrhnúť takémuto zamestnancovi denný pracovný čas tak, aby nepresiahol štrnásť hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín, týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 84 hodín, pričom nočná práca nesmie presiahnuť 42 hodín. 

Priemerný týždenný pracovný čas zároveň nesmie presiahnuť 72 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov, ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť 48 hodín počas dvanástich mesiacov. Zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas zamestnanca v prístave počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti v prístave najviac na šestnásť hodín počas 24 hodín. 

Kiska schválil aj nový protischránkový zákon

Firmy, ktoré chcú obchodovať so štátom, budú musieť odhaliť svoju vlastnícku štruktúru až po konečného užívateľa výhod. Vyplýva to zo zákona o registri partnerov verejného sektora z dielne Ministerstva spravodlivosti SR. 

Cieľom nového protischránkového zákona je podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej maximalizovať transparentnosť vzťahov medzi štátom a biznisom. Podľa novej právnej úpravy majú firmy povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. "Tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, ako vyzerajú zmluvy, ktoré štát robí, tak pri tomto zákone odkrývame aj to, s kým štát tieto zmluvy uzatvára," skonštatovala Žitňanská. Za nepravdivé informácie podľa protischránkového zákona hrozí pokuta do výšky 1 milióna eur, odňatie zisku firmy, ktorý získala, či výmaz partnera verejného sektora z registra, takže sa nebude môcť uchádzať o verejné zdroje. 

Prezident odsúhlasil zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu SR

Kiska podpísal vládny návrh novely zákona o súdoch z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorý má podľa predkladateľov za cieľ po vzore iných tzv. obslužných útvarov zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tá bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Najvyššieho súdu SR.

Táto zmena oddeľuje organizačne a personálne riadenie výkonu súdnictva od správy súdov. Postavenie Kancelárie Najvyššieho súdu SR sa schválením novely zákona zmení. Parlament schválil vládnu novelu zákona o súdoch, ktorá predpokladá prechod pôsobnosti v oblasti správy najvyššieho súdu, s výnimkou personálnych vecí sudcov, z predsedu Najvyššieho súdu SR na Kanceláriu Najvyššieho súdu SR.

Pod kanceláriu bude spadať aj pôsobnosť riaditeľa správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zmena podľa materiálu, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti, je nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania najvyššieho súdu, čo v konečnom dôsledku prispeje aj ku skvalitneniu samotného výkonu súdnictva. Zmena by mala nastať k januáru budúceho roka.
Schválením novely Najvyšší súd SR len dobieha stav, ktorý už platí napríklad v Kancelárii prezidenta SR, na Ústavnom súde SR či v Súdnej rade SR, kde verejný činiteľ nie je správcom štátneho majetku. Pozícia je v týchto prípadoch oddelená od správy majetku. Vládny návrh schválil parlament 25. októbra.

Prešiel aj zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Cieľom zákona z 21. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku 2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, bolo odvrátiť možné súdne konanie, ktoré Slovensku hrozí pre nesprávne a neúplné prebratie európskej smernice o posudzovaní vplyvov na životného prostredie (EIA - Environmental Impact Assessment). Nedostatočné zapracovanie tejto smernice EÚ totiž môže ohroziť čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci operačných programov pre obdobie 2014 až 2020.

 
Dôležitým bodom novely je zavedenie povinnosti vykonať hodnotenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie pre hlbinné vrty. V slovenskom zákone doteraz absentovala povinnosť, aby developer pri výbere z viacerých alternatív bral do úvahy environmentálne vplyvy, chýbali aj ustanovenia, ktoré by zaviazali súd rozhodnúť načas v administratívnych otázkach v zmysle posúdenia ich zákonnosti. Novela zdôrazňuje povinnosť navrhovateľa, aby okrem finančných, technických a iných vplyvov bral pri vyhodnocovaní viacerých variantov do úvahy "predovšetkým a hlavne" vplyvy na životné prostredie. Slovenská legislatíva o EIA neobsahovala ani žiadne ustanovenie, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu skúmaniu, zákon vynechal aj stanovenie požiadavky o informovaní verejnosti v súvislosti so záverečným stanoviskom, ktoré sa má vydať v EIA procese. Novela zákona o EIA teraz zabezpečí, že verejnosť bude mať prístup k praktickým informáciám o správnom a súdnom konaní, ktoré budú zverejnené na webovom sídle. Novela tiež upravuje administratívno-správne postupy pre vydanie záverečného stanoviska tak, aby boli v súlade s európskou smernicou EIA. 

Zmeny v rozpočtových pravidlách

Po novom tak ministerstvo financií nebude mať povinnosť zverejňovať návrh rozpočtu do 15. augusta, ale bude stačiť, keď ho predloží na rokovanie vlády tak, aby ho kabinet stihol schváliť a poslať do parlamentu do 15. októbra. Zároveň novela umožní navyšovať príjmy nad úroveň aktuálnych daňových prognóz s tým, že ak tieto nadpríjmy potvrdí niektorá z nasledujúcich prognóz, budú sa môcť využiť. Návrh rozpočtu už nebude musieť prejsť ani medzirezortným pripomienkovým konaním.

Podľa novely sa tak upravuje navyšovanie príjmov rozpočtu verejnej správy napríklad počas jeho prerokúvania v parlamente a následné využívanie týchto dodatočných rozpočtových prostriedkov. V novele rezort financií okrem iného podmieňuje využitie dodatočných príjmov v rozpočte, s ktorými pôvodne daňová prognóza nepočítala, až ich potvrdením v niektorej z ďalších prognóz počas bežného roka. V praxi by to znamenalo, že ak by aj poslanci navýšili príjmy rozpočtu, táto suma by sa mohla využiť iba v prípade, ak by analytici ministerstva financií potvrdili, že príjmy z daní a odvodov budú skutočne vyššie, ako sa pôvodne očakávalo. Spomínaný postup kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa tým znižuje transparentnosť v rozpočtovom procese.

Podobnou úpravou pritom prešiel v parlamente aj rozpočet na tento rok, keď poslanci pozmeňujúcimi návrhmi navýšili príjmy aj výdavky rozpočtu zhodne o 250 mil. eur. Na strane príjmov sa navýšil očakávaný výber dane z pridanej hodnoty o 200 mil. eur a spotrebných daní o 50 mil. eur. Odôvodnené to bolo predpokladaným lepším výberom týchto daní oproti pôvodnému návrhu rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy však potvrdenie, že príjmy budú skutočne vyššie, ako sa očakávalo, nevyžadoval. Takýto postup poslancov v parlamente vtedy kritizovala aj rozpočtová rada, podľa ktorej zvýšenie daňových a odvodových príjmov bez schválenia daňovým výborom znižuje transparentnosť procesu schvaľovania rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež tvrdila, že dodatočné navyšovanie príjmov a výdavkov môže vytvárať aj priestor pre obchádzanie tých fiškálnych pravidiel, ktoré obmedzujú nárast výdavkov rozpočtu. 

Súčasťou novely zákona sú aj zmeny vo vykazovaní rozpočtových údajov v rozpočte a v skutočnosti pri rozpočtových organizáciách. Po novom by súčasťou rozpočtu mali byť všetky príjmy a výdavky, s ktorými rozpočtová organizácia hospodári, vrátane prostriedkov prijatých od iných subjektov. Účinnosť novely zákona je od 1. januára 2017, okrem zmien, ktoré súvisia so spôsobom rozpočtovania príjmov a výdavkov rozpočtových subjektov. Tie nadobudnú účinnosť od 1. januára 2018. "Posunom účinnosti sa zabezpečí dostatočný časový priestor na to, aby dotknuté subjekty mohli zostaviť rozpočet na roky 2018-2020 v súlade s navrhovanou novelou,“ píše sa v novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Povinnosti v zákone o odpadoch sa pre podnikateľov zmiernia

Povinnosti pre právnické osoby, ktoré vyplývajú zo zákona o odpadoch, sa zmiernia. Novela prinesie úľavy pre podnikateľov z povinností, ktoré pre nich platia od júla tohto roka. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) v parlamente priznal, že v doteraz platnom zákone boli niektoré duplicitné povinnosti pre podnikateľov. Okrem toho je podľa neho zriadená pracovná skupina, ktorá by mala pracovať ďalej a odstraňovať nedokonalosti právnej normy, ktoré ukáže prax. V priebehu budúceho roka by tak mala prísť aktualizačná novela tohto zákona. Prezident podpísal aj novelu vodného zákona, ktorej účelom je transpozícia európskych smerníc. Tie sa týkajú prioritných látok v oblasti vodnej politiky a ochrany podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.

Z elektrických zariadení vymiznú štyri nebezpečné látky

Štvorica nebezpečných látok vymizne z elektrických a elektronických zariadení. "Doplnené nebezpečné látky bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), benzyl-butyl-ftalát (BBP), dibutyl-ftalát (DBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) sú látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, keďže môžu mať počas postupov nakladania s odpadom z elektrických zariadení a elektronických zariadení negatívny vplyv na recykláciu, ako aj na ľudské zdravie a životné prostredie," vysvetlil envirorezort. Nová legislatíva bude v zmysle európskej smernice platiť od 22. júla 2019. V prípade zdravotníckych pomôcok, ako aj monitorovacích a kontrolných prístrojov, začne zákaz platiť o dva roky neskôr.