Prezident Estónska navštívi Slovensko

Suchozemskú hranicu má Estónsko na východe s Ruskom, no prevažná časť tejto hranice prechádza Čudským jazerom. Najdlhšia suchozemská hranica je na juhu s Lotyšskom.

Po páde cárskeho Ruska po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) vyhlásilo Estónsko 24. februára 1918 nezávislosť, na čo Rusko reagovalo vojenským útokom. Vo vojne za nezávislosť Estónsko zvíťazilo a udržalo si ju 22 rokov. Väčšinu tohto obdobia bolo Estónsko parlamentnou republikou, no v roku 1934 v reakcii na pokus o fašistický prevrat vyhlásil vtedajší prezident Konstantin Päts autoritársky režim, ktorý trval do roku 1938. Nasledujúce roky, počas druhej svetovej vojny krajinu na základe paktu Ribbentrop-Molotov v júni 1940 obsadili sovietske vojská a vyhlásená bola Estónska sovietska socialistická republika, ktorú v auguste 1940 pripojili oficiálne k ZSSR. V rokoch 1941-44 bola krajina okupovaná Nemeckom a po vojne nasledovalo 46 rokov sovietskej okupácie. 

Estónsko obnovilo svoju nezávislosť 20. augusta 1991, pričom právne nadviazalo na predvojnovú Estónsku republiku. Posledné ruské jednotky opustili krajinu 31. augusta 1994. Estónsko sa stalo súčasťou NATO 29. marca 2004 a EÚ 1. mája 2004. 

Po získaní nezávislosti v roku 1991 sa Estónsko sústredilo na obnovu hospodárstva a naštartovanie hospodárskeho rastu. V roku 1992 uviedlo do obehu estónsku korunu, ktorá nahradila rubeľ. Nasledovala rozsiahla privatizácia, včítane privatizácie telekomunikácií, železníc a energetiky. Estónske hospodárstvo je založené prevažne na službách. Z priemyselných odborov sú najdôležitejšie elektrotechnický, drevospracujúci a chemický priemysel, ťažba ropných bridlíc a stavba lodí, významnú úlohu má tiež rybolov. Krajina je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) od roku 1999, euro prijalo Estónsko v roku 2011. 

Estónsko je parlamentná republika, v jej čele stojí prezident. Zákonodarná moc je v rukách parlamentu, ktorý nazývajú Riigikogu. Parlament má 101 poslancov a je volený vo všeobecných parlamentných voľbách, ktoré sa konajú každé štyri roky. 

V krajine podľa údajov z marca 2013 žije 1, 3 milióna obyvateľov a etnickí Estónci tvoria asi 70 % obyvateľstva. Prvá a druhá generácia imigrantov z rôznych častí bývalého Sovietskeho zväzu, najmä z Ruska, predstavuje väčšinu z neestónskych obyvateľov krajiny a za zmienku stojí i nepočetná fínska menšina. Úradným jazykom je estónština, uralský jazyk blízky fínštine. Ruština nemá status úradného jazyka, ale väčšina ľudí v strednom a vyššom veku ju ovláda. Hlavným mesto krajiny je Tallinn.