Prešovský kňaz objavil vzácny dokument spred 370 rokov, keď bola podpísaná únia s Rímom

V archívoch sa mu podarilo objaviť originálny dokument z 24. apríla 1646, keď bola únia s Rímom podpísaná. Doteraz sa pritom odborníci domnievali, že podpis únie nebol zdokumentovaný. Doposiaľ bol totiž známy iba neskorší dokument z 15. januára 1652. Nový dokument to však vyvracia. Symbolické je to, že vzácny dokument objavil na 370. výročie tejto udalosti.

Podpísanie dokumentu 24. apríla 1646 minimálne šesťdesiatimi tromi kňazmi bolo súčasťou procesu zjednotenia Mukačevskej eparchie, do ktorej patrilo aj územie terajšej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, s Katolíckou cirkvou. Dokument bol pravdepodobne vopred pripravený, na mieste prečítaný a prítomnými kňazmi aj podpísaný. Takto prešli pod jurisdikciu jágerského katolíckeho biskupa Juraja Jakušiča. Samotný proces zjednotenia bol zavŕšený až v polovici 18. storočia.

„Tu je jasný návrat k jednote so Svätým Otcom, pápežom a katolíckou cirkvou, a to je jasne v tomto dokumente napísané,“ povedal na tlačovej besede prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak. Užhorodská únia bola aktom zjednotenia grécko-slovanského duchovenstva s Katolíckou cirkvou v teritóriu severovýchodného Uhorska, teda na území vtedajšej Mukačevskej eparchie. Táto únia sa týka dnes priamo štyroch štátov - Ukrajiny, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Nepriamo zahŕňa aj ďalšie štáty od Českej republiky, cez Srbsko až po Kanadu a USA, kde emigranti z tohto územia majú svoje cirkevné štruktúry. Doteraz sa spochybňovalo, že v deň únie bol na zámku Drugethovcov v Užhorode podpísaný akýkoľvek dokument a niektorí historici a teológovia spochybňovali aj samotnú úniu. Nález dokumentu však má tieto špekulácie vyvrátiť.

„Pre nás je to veľmi vzácny a dôležitý autentický dokument a vyvracia všelijaké pochybnosti, že únia bola vágna, alebo nebola vôbec,“ uviedol Babjak. Podľa Gradoša sa dokumentom potvrdzuje kontinuita priamo od roku 1646 a vyvracajú sa všetky fámy a historické nejasnosti. „Teraz je jasne určené ako to bolo. A zároveň to vysvetľuje to storočné obdobie vzťahov medzi latinskou a neskôr pomenovanou gréckokatolíckou cirkvou,“ uviedol Gradoš.

Samotný dokument obsahuje latinský text a podpisy minimálne 63 kňazov, ktoré sú aktuálne skúmané. V súčasnosti sa nachádza vo fonde Drugeth z Humenného v Štátnom archíve v prešovskej mestskej časti Nižná Šebastová. Tam ho pri tvorbe svojej dizertačnej práce objavil aj Gradoš. Ako priznal, hľadal iný dokument súvisiaci s pobytom Rusínov na tomto území v 16. storočí. S objavom teda vôbec nepočítal. „Keď som ho objavil, museli ma aj trochu kriesiť, pretože som bol naradostený, šťastný a ten adrenalín bol veľmi vysoký,“ priznal Gradoš, podľa ktorého je to, ako sa dokument dostal do Humenného, tak trochu záhadou.

Najpravdepodobnejšie však je, že prišiel ako súčasť dedičstva po biskupovi Jakušičovi, ktorého sestra bola vydatá za Jána Drugetha. To, že sa zachoval až doteraz, je takisto raritou, pretože prežil požiare v humenskom katastri, aj rôzne vojny. „Najhoršie obdobie prežil počas 20. storočia, keď počas vojen boli dokumenty z humenského archívu vyhadzané na ulicu, mnohé boli rozobrané alebo spálené. Potom boli späť nahádzané v knižnici, na povale, v pivnici. Čiže je zázrak, že to prežilo v takej podobe, v akej to je, aj keď sú na ňom badateľné stopy. Má mierne poškodený vrchný obal, ktorý ho chránil a posledný hárok, ktorý tam je,“ opísal nález Gradoš. Dokument pritom nenesie žiadne známky kópie a papier je opatrený vodoznakom.