Pred piatimi rokmi sa udial jeden z najkrvavejších útokov v Európe: Nór Breivik zavraždil 77 ľudí

Breivik útoky vykonal po niekoľkých mesiacoch starostlivých príprav. Pred vládnym ústredím v nórskej metropole Oslo najskôr odpálil svoju dodávku naplnenú podomácky zhotovenými trhavinami. Výbuch pripravil o život osem ľudí, desiatkam ďalších privodil zranenia. Poškodil vládne budovy a redakcie v centre mesta vrátane úradu nórskeho premiéra.

Bezprostredne po tomto čine sa Breivik presunul na neďaleký ostrov Utöya, kde preoblečený za policajta spustil paľbu na účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce (AP). Zavraždil 69 osôb, väčšinou tínedžerov, a spôsobil zranenia niekoľkým stovkám ďalších. Neskôr sa bez odporu vzdal polícii. Breivik mal pri sebe dve zbrane a veľké množstvo munície.

Podľa vlastných slov chcel Breivik potrestať túto stranu za to, že nezastavila multikulturalizmus a prílev moslimských imigrantov do Nórska.

Súd v Osle 24. augusta 2012 rozhodol, že Breivik bol v čase spáchania útokov príčetný, a odsúdil ho na 21 rokov väzenia, čo je v Nórsku najvyšší možný trest odňatia slobody. Trest je však možné Breivikovi predlžovať tak dlho, ako bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť - zrejme teda vo väzení strávi zvyšok svojho života.

V apríli 2016 Breivik vyhral časť iného súdneho procesu. Zažaloval nórsku vládu za porušenie svojich ľudských práv, ku ktorému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobnými prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komunikovať len cez sklo. Súd rozhodol, že jeho väzenské podmienky sú v rozpore s článkom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakazuje nehumánne a ponižujúce zaobchádzanie s väznenými osobami, a nariadil nórskej vláde zaplatiť Breivikovi náhradu výdavkov spojených so súdnym procesom vo výške 331.000 nórskych korún (36.000 eur). Nórska vláda sa proti rozhodnutiu súdu odvolala.

Breivik má vo svojich troch celách prístup k hracím konzolám, televízii, prehrávaču DVD, novinám a elektronickému písaciemu stroju. Má taktiež povolené návštevy rodinných príslušníkov a priateľov. Nikto ho však zatiaľ nenavštívil, okrem jeho matky, ktorá za ním zašla krátko pred svojou smrťou.