Pred 70 rokmi sa stal holokaust Rómov

Zuzana Kumanová v Rómskom novom liste, nezávislých kultúrno-spoločenských novinách Rómov na Slovensku, uviedla, že aj keď od skončenia druhej svetovej vojny uplynulo vyše polstoročie, z pohľadu historiografie nie sú všetky fakty objasnené. Avšak aj to, čo sa už vie, zostáva verejnosti neznáme. Autorka hľadala  príčinu tohto javu a kládla si otázku, či je ňou nezáujem, alebo nechuť zaoberať sa niečím, čo je (snáď) už za nami. V tlačovej správe za Občianske združenie In MINORITA konštatovala, že spoločenské zmeny po roku 1989 priniesli zmenu aj vo oblasti holokaustu Rómov. Doplnkové výskumy spomienkových rozprávaní dali téme ľudskejší rozmer. Postupne sa rozvinula spoločenská diskusia, pomenúvajúca etnický rozmer utrpenia Rómov počas vojny. Napriek stovkám, ba tisíckam mŕtvych ešte stále má rómsky holokaust prívlastok NEZNÁMY, zdôraznila Zuzana Kumanová.

Zároveň priblížila históriu rómskeho holokaustu. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol "cigánsky" koncentračný tábor Osvienčim-Brezinka ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora v Osvienčime zlikvidovaný. Menšiu časť tamojších väzňov deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück - premiestnili tam približne 490 rómskych žien. Po ich odchode bolo ohlásené uzatvorenie blokov. Presne 2897 rómskych mužov a žien vrátane starcov a detí odviezli do plynových komôr. Nikto z nich neprežil. Podľa predpokladov podobný osud postihol približne 21.000 európskych Rómov, ktorých do Osvienčimu-Brezinky deportovali.

Podľa stránky Romove.radio.cz  "cigánsky" tábor v Osvienčime-Brezinke neprežilo takmer 20.000 Rómov a Sintov z rôznych krajín. Celkový počet rómskych obetí druhej svetovej vojny sa pohybuje od 250.000 do 500.000 osôb.

Každý rok sa začiatkom augusta na mieste "cigánskeho" tábora konajú pietne spomienkové stretnutia. Najmä z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií si od začiatku 90. rokov pripomínajú nielen Rómovia 2. august ako Medzinárodný deň spomienky na holokaust Rómov.

V ostatných rokoch sa o rómskom holokauste viac hovorí aj na Slovensku. V roku 2005 odhalili v Pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici prvý zo série pamätníkov "Ma bisteren! — Nezabudnite!". Pamätník i dátum 2. august majú upozorniť verejnosť, že Rómovia boli počas druhej svetovej vojny vystavení rasovo motivovanému násiliu a prenasledovaniu na etnickom princípe. Od roku 2005 viacero rómskych mimovládnych organizácií začalo zapĺňať historickú medzeru v otázke rómskeho holokaustu. V rámci projektu Ma bisteren! postupne odhalili pamätníky — okrem Banskej Bystrice aj v Lutile, Nemeckej, Hanušovciach nad Topľou, vo Zvolene, v Slatine a Dubnici nad Váhom. Občianske združenie Romano jilo odhalilo pamätník v Čate a József Ravasz inicioval vybudovanie pamätníka v Dunajskej Strede.

Poslanci Európskeho parlamentu 31. januára 2008 vyjadrili presvedčenie, že rómsky holokaust by sa mal plne uznať vzhľadom na závažnosť nacistických zločinov a plánov zlikvidovať európskych Rómov rovnako ako židov.

Približne 12 miliónov Rómov a Sintov predstavuje na území Európskej únie najväčšiu menšinu.