Pred 70 rokmi predstavili bikiny – "menšie než najmenšie plavky na svete"

Plavky dostali pomenovanie podľa atolu Bikini, časti Marshallových ostrovov v Tichom oceáne, na ktorom sa štyri dni pred prehliadkou uskutočnil americký jadrový pokus. Ich názov mal symbolizovať "atómový výbuch" vo svete dámskej plážovej módy. 

Predchodkyne súčasných bikín sa objavili už v antike. Prvé zmienky o dvojdielnych dámskych kúpacích odevoch pochádzajú zo starovekého Grécka, kde sa využívali predovšetkým na atletické účely. Ženy odeté v úsporných úboroch mohli zrejme obdivovať aj Rimania, o čom svedčia viaceré mozaiky z 3. storočia pred naším letopočtom. Po nástupe temného stredoveku s dominantným postavením cirkvi bol odhaľujúcim odevom na dlhé roky koniec.

Jednodielne plavky v modernejšom poňatí pochádzajú až zo začiatku 20. storočia. Za vynálezcov bikín je považovaná dvojica Francúzov Louis Réard a Jacques Heim. Aj keď druhý menovaný predstavil svoj model o pár týždňov skôr, slávnejšou sa stala prezentácia Réarda, ktorá vzbudila nebývalý rozruch i vlnu kritiky. Vzhľadom na odvážny strih bikín nenašiel Louis Réard žiadnu modelku ochotnú úsporné plavky predviesť. Nakoniec v kúskoch zakrývajúcich len najchúlostivejšie miesta ženského tela zažiarila na móle striptízová tanečnica Micheline Bernardiniová. Tento prevrat v dámskej kúpacej móde urobil veľkú radosť aj mužom, od ktorých dostal francúzsky inžinier údajne vyše 50.000 ďakovných listov.

Do konca 40. rokov minulého storočia boli bikiny na okraji záujmu svetovej módy a ich rozšíreniu bránili aj zákazy nosenia na plážach v Španielsku, Portugalsku či v Taliansku. Prelomovou udalosťou bolo nakrútenie kultového filmu Et Dieu... créa la femme (...a Boh stvoril ženu, 1956), kde sa v bikinách nezabudnuteľne predviedla filmová hviezda Brigitte Bardotová. Dvojdielne plavky neskôr spopularizovala i prvá "bondgirl" Ursula Andressová a od tej doby obľuba bikín u žien neklesá.