Pred 550 rokmi sa rozhodlo o zriadení prvej univerzity na území SR

Nutnosť domácej vysokej školy sa ukázala pri budovaní centralizovanej monarchie, kde bolo potrebných veľa vzdelaných pracovníkov do štátneho aparátu. Založením tejto inštitúcie poveril pápež ostrihomského biskupa, diplomata a humanistického učenca Jána Vitéza zo Sredny a jeho synovca humanistického básnika, biskupa Jána z Čazmy (Jána Pannónia). Keď v roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl, zostali po ňom domy aj s príslušenstvom. Pripadli kráľovi Matejovi Korvínovi a ten sa rozhodol, že ich použije ako univerzitné budovy.

Za dva roky bol koncept univerzity pripravený. Mala štyri fakulty: artistickú (filozofickú), teologickú, lekársku a právnickú. Prvé tri sa budovali podľa vzoru univerzity vo francúzskom Paríži, právnická podľa vzoru talianskej univerzity v Bologni.

Univerzitu Istropolitana (Universitatis Istropolitana, názov Academia Istropolitana pochádza zo 16. storočia) slávnostne otvorili 20. júla 1467 ceremóniami v ostrihomskej katedrále. Vyučovanie sa začalo v októbri toho istého roku. Bola to prvá univerzita na území Slovenska. Vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra, pričom sa dôraz kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Do roku 1472 školu viedli Ján Vitéz zo Sredny (bol kancelárom univerzity) a bratislavský prepošt Juraj von Schönberg.

Vyučujúci prišli na Univerzitu Istropolitanu najskôr z Viedne, neskôr z Talianska a Poľska. V rokoch 1467-1471 na nej pôsobil známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus). Sto rokov pred Galileom prednášal aj o pohybe Zeme okolo Slnka. Ďalej tu pôsobili Poliak Martin Bylica z Olkusza (Königsbergov žiak), Nemec Mikuláš Schrickej, Erazmus z Rezna, kanonik Ján Han z Weytry. Profesori využívali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly.

Keď sa začali cirkevní hodnostári - predstavitelia univerzity pliesť do politiky, Univerzita Istropolitana upadla do nemilosti kráľa Mateja Korvína. V roku 1472 uväznili kancelára školy Jána Vitéza a spolu s Jánom z Čazmy ho obvinili z organizovania sprisahania, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia vtedy univerzitu opustili. Po smrti bratislavského prepošta Juraja Schönberga (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Definitívne ukončila svoju činnosť po smrti Mateja Korvína (1490), ktorý ju financoval. Budovu získalo bratislavské prepošstvo a kapitula.

Dnes je budova Univerzity Istropolitany na Ventúrskej ulici v Bratislave sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení (VŠMU) a patrí medzi sedem najvýznamnejších kultúrnych pamiatok hlavného mesta. Po stredovekej univerzite je pomenovaná planétka 11614 Istropolitana.