Maastricht- Ministri zahraničných vecí a ministri hospodárstva vtedy 12-členného Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v holandskom meste Maastricht podpísali 7. februára 1992 Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ). Známa je aj pod prívlastkom, ktorý jej prisúdili podľa mesta, kde bola podpísaná - Maastrichtská zmluva.
Dohoda, ktorou sa názov spoločenstva zmenil na Európsku úniu (EÚ), vstúpila do platnosti pred 25 rokmi - 1. novembra 1993 - po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch spoločenstva.
V prvom referende zmluvu zamietli občania Dánska; neskôr mal voči jej ustanoveniam námietky nemecký spolkový ústavný súd.
Dokument prijali na stretnutí Európskej rady v holandskom Maastrichte v decembri 1991. Na rovnakom mieste ju 7. februára 1992 najvyšší európski predstavitelia podpísali; 7. apríla 1992 ju schválil Európsky parlament (EP) a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých členských krajinách 1. novembra 1993.
Historický dokument formuloval tri základné piliere ďalšieho vývoja - hospodársku a menovú úniu, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra - s jasne definovanými pravidlami fungovania.
Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodárskym spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity.
Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie vybudovať do roku 1999 hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou, poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva únie, posilniť postavenie EP a tým aj demokraciu v Európe, priznať Európskej únii nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu, začať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a položiť základy pre spoluprácu v justícii a vo vnútorných záležitostiach.
Zmluva o Európskej únii stanovila štyri základné slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu 31. decembra 1992 a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny euro, čo bol logický krok k voľnému obchodu.
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch EÚ bolo jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie.
Jednotná mena EÚ – euro - sa stala spoločnou pre 300 miliónov Európanov od 1. januára 1999. Najskôr len v podobe bezhotovostného platobného styku, avšak od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince euro ako zákonné platidlo v členských štátoch EÚ.
Slovenská republika maastrichtské kritériá v marci 2008 splnila a 1. januára 2009 sa stala 16. členom eurozóny, 16. krajinou používajúcou spoločnú menu Európskej únie.
Maastrichtská zmluva znamenala najradikálnejšiu revíziu základných zmlúv od vzniku Európskych spoločenstiev v 50. rokoch minulého storočia. Dala integračnému zoskupeniu západoeurópskych krajín podobu skutočnej všestrannej hospodárskej, menovej a postupne i politickej únie.
Najväčšie zmeny Maastrichtskej zmluvy - po revíziách v podobe Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice - zaviedla až Lisabonská zmluva, platná od roku 2009. Tá zrušila tri základné piliere dohodnuté v Maastrichte a zjednodušila celkovú štruktúru EÚ.