Pred 200 rokmi sa narodil vynálezca saxofónu Antoine Joseph Sax

Ako mnoho iných vynálezcov pred ním, sa ani Sax nedožil uznania. Neskôr však veľa nielen francúzskych skladateľov a hudobných kritikov oceňovalo význam saxofónu, najmä jeho nezvyčajnú farbu zvuku a rozsah a množstvo výrazových možností. Známe sú stovky "klasických" kompozícií a opusov pre tento hudobný nástroj a mnoho orchestrálnych diel a opier, ktoré zahŕňajú saxofón do svojej inštrumentácie - za všetky napríklad Symphonia Domestica od Richarda Straussa, Rhapsody in Blue (George Gershwin) či Bolero (Maurice Ravel). Veľké uplatnenie našiel saxofón v džeze a swingu.

Antoine Joseph Sax sa narodil 6. novembra 1814 v belgickom meste Dinant ako syn uznávaného výrobcu hudobných nástrojov Charlesa Josepha Saxa. V rodinnej firme, pri hudobných nástrojoch, sa pohyboval odmalička. Hoci sa venoval aj samotnej hre, vždy ho viac fascinovala výroba a vylepšovanie nástrojov. Najprv zdokonalil basklarinet, neskôr rozmýšľal, že vytvorí nástroj, ktorý by vyplnil medzeru medzi plechovými a drevenými nástrojmi. Nástroj vyrobil z mosadze, zvuk sa však vytváral chvením dreveného plátku umiestneného pôvodne v kaučukovej hubici.

"Prasaxofón" predstavil Adolphe Sax svetu začiatkom 50. rokov 19. storočia. Svoj výtvor najprv nazval "basová ofiklejda" (je to historický druh dychového hudobného nástroja používaný v 19. storočí) a predviedol ho na výstave v Bruseli v roku 1842. Ešte predtým ho ukázal skladateľovi, blízkemu priateľovi Hectorovi Berliozovi, ktorý žasol nad jeho jedinečným zvukom a Saxovi pomohol s publicitou, aby sa nový nástroj dostal do povedomia verejnosti a významných skladateľov. Bol to práve Berlioz, ktorý v roku 1842 pomenoval tento nástroj saxofón.

Na súťaži vojenských hudieb v roku 1848 Saxov orchester so zastúpením nového nástroja získal prvé miesto a ešte v tom istom roku mu udelili na jeho nový nástroj vo Francúzsku v Paríži patent (23. júna 1848). Okolo roku 1850 už vytvoril skupinu saxofónov zahrňujúcu alt, soprán, tenor, barytón. Prvým oficiálnym dielom prezentujúcim saxofón bola Kastnerova biblická opera Le Dernier Roi De Juda (premiéru mala 1. decembra 1844) a v inštrumentácii mala už viac druhov saxofónu. Sax bol prvým hráčom na saxofóne a hru na tento nástroj vyučoval aj na konzervatóriu v Paríži, kam sa presťahoval kvôli lepším pracovným podmienkam.

Schválenie patentu na nový hudobný dychový nástroj však neukončilo problémy s jeho prijatím. Saxa napádali odporcovia i imitátori, ktorí robili nástroju zlú povesť. Absolvoval viacero súdov, ktoré síce vyhral, ale dvakrát kvôli nim skrachoval.

Úplne zruinovaný, zatrpknutý a chudobný zomrel Adolphe Sax 7. februára 1894. Nedožil sa toho, aby sa ho známi hudobní skladatelia zastali a vymohli mu rehabilitáciu jeho nástroja.