BELEHRAD - Srbsko si v pondelok pripomína 15. výročie začiatku leteckého útoku Severoatlantickej aliancie (NATO) proti režimu prezidenta vtedajšej Juhoslávie Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov, ktorá sa začala 24. marca, viedla na jednej strane k zastaveniu etnických čistiek zo strany srbských ozbrojených zložiek v Kosove, na druhej strane však pomohla k jednostrannému vyhláseniu Kosova za samostatný štát. Intervencia NATO v Srbsku sa uskutočnila bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
USA operáciu označujú ako Noble Anvil (Urodzená nákova), kým Juhoslávia jej dala označenie Milosrdný anjel. Pokyn na začatie dovtedy najväčšej vojenskej operácie v histórii NATO dal 23. marca 1999 večer vtedajší generálny tajomník aliancie, španielsky diplomat Javier Solana.
Bombardovanie, ktoré trvalo 78 dní, zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však padlo aj množstvo škôl, nemocníc ako aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na 2500. Vyše 12 000 ľudí utrpelo zranenia. Aliancia začala nálety 24. marca 1999 o 19:30 stredoeurópskeho času po tom, ako režim autokratického Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove. Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244.
Po viacerých neúspešných diplomatických intervenciách sprostredkovali politické riešenie krízy v krajine vtedajší fínsky prezident Martti Ahtisaari a bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin. Miloševič následne súhlasil s návrhom, aby medzinárodné spoločenstvo poslalo na územie Kosova mierové jednotky. Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko stále odmieta uznať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies