Pred 15 rokmi na Slovensku vznikla strana SDKÚ

Predchodcom SDKÚ bola strana SDK – Slovenská demokratická koalícia, ktorú zaregistrovali na Ministerstve vnútra SR 10. marca 1998. Pôvodná volebná koalícia SDK - vytvorilo ju ešte 3. júla 1997 Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia Slovenska (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS) - sa rozhodla vytvoriť jednu spoločnú stranu, keď novela volebného zákona z mája 1998 určila na vstup do parlamentu hranicu päť percent pre každý subjekt koalície. Ustanovujúci kongres SDK sa uskutočnil 4. júla 1998 v Trnave a predsedom strany SDK sa stal jej prvý člen Mikuláš Dzurinda.
      

Transformáciou koalície na stranu vznikla strana s exkluzívnym členstvom – jej členmi sa stalo 150 kandidátov do parlamentných volieb. Kandidáti museli vystúpiť zo svojich materských politických strán, ktoré formálne prišli o svoje politické špičky (tento krok mal byť len dočasný). Takto prišla o svojich predsedov DÚ, z ktorej vystúpil Eduard Kukan, z DS vystúpil Ján Langoš a z SDSS Jaroslav Volf. Predseda KDH Ján Čarnogurský a predsedníčka SZS Zdenka Tóthová vo svojich stranách zostali, a preto ani nekandidovali vo voľbách.
      

Vznik SDK ako politickej strany však znamenal riešenie, ktoré bolo pre právoplatnú účasť koaličných strán v parlamentných voľbách v roku 1998 nespochybniteľné. V nasledujúcom roku sa v SDK začali spory. Jej členovia totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Návrh predsedu SDK a vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu na vznik únie materských politických strán odmietali KDH a DS. V dôsledku toho došlo začiatkom roka 2000 ku kreovaniu SDKÚ bez ich účasti.
      

Ustanovujúci kongres novej SDKÚ sa uskutočnil 17. a 18. novembra 2000 v Bratislave. Jeho delegáti si za predsedu strany zvolili Mikuláša Dzurindu, generálnym sekretárom sa stal Ivan Šimko a podpredsedami Eduard Kukan, Juraj Kopčák, Ľubomír Harach, Zuzana Martináková a Milan Kňažko. V júni 2000 sa s SDKÚ zlúčila Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, v júli 2000 sa súčasťou SDKÚ stala Demokratická únia Slovenska.
      

V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov a 28 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a vytvorila spolu s KDH, SMK a ANO vládnu koalíciu. Vo Zvolene sa 21. januára 2006 zišiel mimoriadny kongres SDKÚ, ktorý rozhodol o zlúčení strany s Demokratickou stranou. Nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS.
      

V parlamentných voľbách 2006 získala SDKÚ-DS 18,35 percenta hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a odišla do opozície. Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová, ktorá sa stala prvou slovenskou premiérkou. Iveta Radičová ponúkla 10. októbra 2011 svoju demisiu a hlasovanie o rozšírení eurovalu na pôde Národnej rady SR sa spojilo s hlasovaním o dôvere vláde. Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) napokon padla.
      

Predčasné parlamentné voľby sa konali 10. marca 2012. SDKÚ-DS v nich získala 6,09 percenta hlasov voličov - 11 kresiel v NR SR a prešla do opozície.
      

Na povolebnom kongrese strany, ktorý sa uskutočnil 19. mája 2012 vo Zvolene, sa Mikuláš Dzurinda neuchádzal o post predsedu SDKÚ-DS. Za nového šéfa strany bol v druhom kole tajnej voľby zvolený Pavol Frešo.
      

SDKÚ-DS začali v roku 2012 postupne opúšťať jej významní členovia. V septembri 2014 sa predseda strany Pavol Frešo vyjadril, že nebude v roku 2015 kandidovať na post volebného lídra strany.