Niektoré z prvých žehličiek boli dokonca studené a oblečenie takpovediac iba hladili. Modernejší model využívajúci elektrickú energiu prišiel až s rokom 1882.
V pondelok 6. júna uplynie 140 rokov od udalosti, kedy si americký vynálezca Henry W. Seeley nechal patentovať elektrickú žehličku.
Názory na to, kde a kedy vznikli prvé zariadenia, ktoré by upravovali pokrčené odevy, sa rôznia. Podľa niektorých zdrojov už 400 rokov pred naším letopočtom používali Gréci nahriatu okrúhlu tyč a starí Rimania zase kovovú lopatku, do ktorej udierali v nádeji, že týmto spôsobom sa tkanina vyrovná. V Číne sa žehlilo prostredníctvom panvíc z bronzu či medi naplnených horúcim dreveným uhlím alebo pieskom.
Okolo roku 1300 sa v Európe oblečenie naprávalo hladkým kusom kovu. Bol pripevnený k rukoväti, zohrieval sa nad plameňom a následne sa zdvihol pomocou izolovanej rukavice. Samotný odev však musela chrániť vrstva látky určená ako prevencia voči zašpineniu oblečenia sadzami z tohto mechanizmu. Po vychladnutí sa takáto žehlička znovu nahriala a proces sa zopakoval. Okrem vyhladzovania záhybov plnilo žehlenie aj ďalšiu dôležitú funkciu – ničilo baktérie v oblečení a znižovalo tvorbu plesní.
Predísť znečisťovaniu šatstva sa podarilo vďaka dutej žehličke, ktorá sa zahrievala vložením horúceho železného jadra do jej vnútra. Teplo sa tak prenášalo na čistú spodnú platňu zariadenia a ochranná vrstva medzi ním odevom už viac nebola potrebná.
S rozvíjaním technológie spracovania kovov sa žehličky mohli zahrievať na liatinových kachliach, takže v porovnaní s otvoreným ohňom bola práca s nimi oveľa jednoduchšia. V roku 1871 bola vďaka podnikateľke a vynálezkyni Mary Florence Pottovej v Amerike predstavená žehlička s odnímateľnými drevenými rukoväťami, ktoré zabraňovali popáleniu rúk. V 70.-tych rokoch 19. storočia boli patentované aj plynové žehličky.
/GettyImages-464505583-56b008b15f9b58b7d01f9eea.jpg)
Veľký prevrat v žehlení však nastal 6. júna 1882. Odborník na elektroniku Henry W. Seeley v New Yorku získal patent na prvú elektrickú žehličku, ktorá vážila okolo 7 kilogramov. Prúd prechádzal elektródami uhlíkového oblúka, ktorý zohrieval samostatnú dosku. Pravidelnejšia teplota žehliacej plochy síce spôsobila oveľa jednoduchšie žehlenie, no nezanedbateľným problémom bolo, že máloktorá domácnosť bola v tom čase pripojená na elektrickú sieť. Žehlička sa navyše príliš dlho zohrievala, čo bolo otravné. V tom istom roku bolo podobné zariadenie predstavené aj vo Francúzsku, ale považovalo sa za príliš nebezpečné.
V roku 1892 predstavili spoločnosti Crompton and Co. a General Electric Company ručné žehličky využívajúce elektrický odpor, ktoré umožňovali reguláciu tepla. Keď sa popularita ručných elektrických žehličiek rozmohla, predaj ešte viac podporilo zavedenie elektrických naparovacích žehličiek v 50. rokoch 20. storočia.
Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš
účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.