Pred 12 rokmi zaútočila al-Káida na Svetové obchodné centrum

K únosu štyroch komerčných lietadiel typu Boeing 767 a 757 a ich nasmerovaniu na ciele v New Yorku, Arlingtone (štát Virgínia) a Pittsburghu (štát Pensylvánia) sa prihlásila teroristická organizácia al-Káida. Pri útokoch zahynulo 2995 osôb zo 70 krajín sveta, zranenia utrpelo zhruba 6000 osôb.

Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. vojnou proti terorizmu. Jej súčasťou bolo aj prijatie zákona o boji s terorizmom (USA Patriot Act) a zintenzívnenie akcií proti al-Káide. Jej vodcu Usámu bin Ládina vypátrali a zastrelili príslušníci špeciálnej americkej vojenskej jednotky operujúcej v Pakistane, smrť bin Ládina potvrdil prezident Barack Obama 2. mája 2011.

Americký prezident Barack Obama v roku 2011 tiež podpísal zákon o odškodnení záchranárov so zdravotnými problémami. Policajti, hasiči a ďalší záchranári, ktorí prišli pri pohybe na troskách Svetového obchodného centra (WTC) do styku s toxickými látkami, dymom a prachom a neskôr ochoreli, tak získali právo na náhradu škody. Kongres USA zákon schválil 22. decembra 2010 po tom, ako sa podarilo dosiahnuť kompromis s republikánmi.

Chronológia udalostí 11. septembra 2001:

- O 8.40 hod. severoamerického času upozornil Federálny letecký úrad, že došlo k únosu lietadla spoločnosti American Airlines.

- Podobný predpoklad sa objavil aj o 8.43 hod. v súvislosti letom 175 spoločnosti United Airlines.

- Približne o 8.45 hod. newyorského času narazilo do jednej zo 400-metrových budov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku dopravné lietadlo, ktoré v budove uviazlo. Americká spravodajská stanica CNN vtedy ešte hovorila o leteckej havárii.

- Zhruba o 18 minút neskôr narazilo do druhej veže WTC ďalšie dopravné lietadlo, čo vyvolalo prvé podozrenia na teroristický útok. Obe budovy začali horieť. V prvom lietadle bolo 92, v druhom 52 ľudí.

- O 9.29 hod. dorazili záchranné tímy a hasiči k horiacim "Dvojičkám".

- O 9.30 hod. sa vtedajší americký prezident George W. Bush prihovoril občanom USA.

- O 9.40 hod. narazilo ďalšie civilné lietadlo do budovy amerického ministerstva obrany - Pentagónu vo Washingtone. Časť budovy sa vznietila a zrútila. Na palube lietadla, ktoré napadlo najchránenejšiu budovu sveta, bolo 64 ľudí. Všetky tri lietadlá boli unesené na vnútroštátnych linkách spoločností American Airlines a United Airlines.

- Okolo 9.45 hod. začali USA uzatvárať všetky letiská a celý svoj vzdušný priestor, všetky civilné lietadlá museli okamžite pristáť, nad zasiahnutými miestami začali hliadkovať armádne stíhačky. Všetky strategické ciele, ktoré boli v potenciálnom ohrození (budovy ministerstiev, Biely dom...), museli evakuovať.

- O 9.58 hod. sa núdzovému leteckému dispečerovi podarilo zachytiť oznam pasažiera letu 93 spoločnosti United Airlines o ďalšom únose.

- O 10.00 hod. havarovalo v blízkosti Pittsburghu ďalšie, v poradí štvrté unesené civilné lietadlo letu 93 spoločnosti United Airlines. Žiadny cieľ zasiahnutý nebol.

- O 10.05 hod. sa zrútila južná veža WTC. Všetky transatlantické lety do USA presmerovali do Kanady. Opatrenie sa dotklo aj slovenského vládneho špeciálu s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom na palube. Na viacerých finančných trhoch bolo zmrazené obchodovanie.

- O 10.29 hod. sa zrútila aj druhá, severná veža WTC.

- Od 13.44 hod. začali križovať v oblasti New Yorku a Washingtonu dve lietadlové lode a päť bojových.

- Od 13.50 hod. platil vo Washingtone výnimočný stav.

- O 17.20 hod. sa v New Yorku zrútila 47-poschodová budova, ktorú poškodili trosky padajúcich Dvojičiek. Táto udalosť si už nevyžiadala žiadne obete, dolný Manhattan už celý evakuovali.

- Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril Amerike sústrasť. Do pohotovosti uviedli aj ruskú armádu.

- O 20.30 hod. 43. americký prezident George W. Bush v televíznom prejave prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie, ako aj odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.

- USA potom opakovane vyslovili podozrenie, že za útokmi stojí arabský miliardár a militantný extrémista Usáma bin Ládin žijúci v Afganistane.

- Vtedajší generálny tajomník NATO George Robertson vyjadril v mene aliancie rozhorčenie nad udalosťami v USA a prisľúbil plnú podporu USA zo strany NATO.