Prečo sú podľa predsedu družstva v poľnohospodárstve len blázni?

V roku 2009 bolo úrody v regióne ešte viac ako predchádzajúci rok. „Úroda bola v poriadku, ale čo z toho, keď ju nevieme speňažiť,“ vysvetlil Šúr s tým, že v Badíne pestujú aj jačmeň, pšenicu, ovos a z technických plodín repku olejnatú na výmere približne 100 hektárov. „Niektorí naši ekonómovia hlásajú, že lacnejší je dovoz ako pestovať doma. Ide o to, aká je v štáte filozofia. Či je lepšia špargľa v Nemecku, Dánsku alebo vo Francúzsku, ako u nás doma,“ povedal. V PD majú aj živočíšnu výrobu, zameriavajú sa na hovädzí dobytok. Prekvapil ich aj prepad predaja mlieka. „Sme úplne na dne. Také výsledky neboli zaznamenané ani v 90. rokoch,“ povedal Šúr o situácii, keď na mlieku mali od začiatku roka k 30. júnu výpadok vyše 165.970 eur. „Zvieratá musíme takisto chovať, aj keď to mlieko budeme vylievať von alebo rozdávať ľuďom zadarmo. Stále musíme do toho procesu investovať,“ opísal Šúr vtedajšiu situáciu.

Systém ubližuje najviac

Poľnohospodárske družstvo Badín, ktoré malo do roku 2009 ročné objemy výroby približne na úrovni takmer 600-tisíc eur, vtedy obhospodarovalo približne 860 ha pôdy. Súčasný predseda PD Mojmír Haško dopĺňa, že v roku 2020 je to už objem takmer milión eur, pri nižšom množstve obhospodarovania pôdy. "Bez ohľadu na to, či je nejaká koronakríza, alebo nie, tak my sme museli chodiť do práce. Založiť úrodu, postarať sa o zvieratá a nikoho nezaujímalo či sme chorí, nie sme chorí," povedal Haško a dodal, že ide o režim závislý od práce ľudí 365 dní v roku. "Náklady od roku 1990 narástli niekoľkonásobne a my predávame skoro stále za ceny pred rokom 1990," doplnil s tým, že sa hnevá na štát a jeho prístup k tomuto odvetviu. V roku 2009 sa uvažovalo, že kvôli kríze sa nevyužije 50 percent pôdy. Haško v tom však nevidí zmysel, vzhľadom k potrebe sebestačnosti. "Veď nech nám povedia, že nás nepotrebujú, povedia, že tu netreba vyrábať. Len na jednej strane oni majú plné ústa potravinovej sebestačnosti a keď všetci dáme úhorom pôdu, tak potom z čoho chcú robiť potravinovú sebestačnosť? Ak chcem byť sebestačný, tak musím produkovať," povedal s tým, že už dnes málo ľudí pracuje v pôdohospodárstve. "Lebo na úhorovanie nepotrebujete zamestnanca," spresnil a dodal, že v PD Badín pracuje 26 ľudí. 

Blázni z presvedčenia

Podľa Haška tak v súčasnom poľnohospodárstve zostali len tí, čo to robia poctivo a sú málo motivovaní, druhá skupina, ktorými sú špekulanti. "Dnes v poľnohospodárstve, vo veľkej väčšine, sú už len blázni a šialenci. Blázni, ktorí to robia z presvedčenia. Inak sa už dnes v poľnohospodárstve nedá robiť," povedal s tým, že, žiaľ, existujú aj skupiny, ktoré to robia z vypočítavosti. "Systém je nastavený zvrátene," doplnil s tým, že aj ten, kto si len raz do roka pokosí plochu, dostane "vianočný darček". Podľa Haška je to neférový systém, ktorý škodí poľnohospodárstvu oveľa viac ako koronavírus. "Je jedna obrovská nespravodlivosť, keď sa niekto trápi na tisícoch hektároch, zamestnáva, vyrába, produkuje, snaží sa robiť to pôdohospodárstvo tak, ako sa má a ešte dostane za to po krku," povedal s tým, že iní nerobia poctivo, nezamestnávajú, neplatia za zamestnancov odvody, vďaka čomu majú veľký zisk. "A sú vysmiati ako lečo," zdvihol varovný prst Haško. "Je to o tých, ktorí jednoducho zneužívajú systém a o tých, ktorí robia tak, ako treba," uzavrel predseda PD Badín pri Banskej Bystrici.