BRATISLAVA - Témou slovenského predsedníctva bude aj obehové hospodárstvo, ktorého cieľom je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, čím sa minimalizuje odpad a využívanie nových zdrojov. TASR o tom informoval zástupca stáleho predstaviteľa SR pri EÚ, veľvyslanec Alexander Micovčin.
Podľa veľvyslanca v momente, keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova a znova na vytváranie novej hodnoty.
Podľa neho sa očakáva, že prechod na obehové hospodárstvo prinesie mnohé nielen environmentálne, ale aj sociálne (tvorba pracovných miest) a ekonomické výhody (napr. zníženie nákladov na surovinové zdroje mimo EÚ).
Európska komisia koncom roka 2015 predložila Akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý má priniesť postupne 54 opatrení, vrátane legislatívnych, s cieľom zabezpečiť udržateľný rast v EÚ, ktorý bude environmentálne a ekonomicky udržateľným spôsobom využívať prírodné zdroje. "Veľká pozornosť sa venuje zníženiu tvorby odpadu prostredníctvom napr. výrobkovej politiky, ekodizajnu výrobkov, ale aj následnej zvýšenej miere recyklácie samotného odpadu,“ povedal Micovčin.
Zároveň dodal, že návrhy na zmenu legislatívy o odpade majú za cieľ zvýšiť podiel recyklácie komunálneho odpadu do roku 2030 na 65 percent a na 75 percent odpadu z obalov, obmedziť skládkovanie na maximálne 10 percent všetkého odpadu, či zaviesť zákaz skládkovania recyklovateľného odpadu.
Pod veľkým balíkom zelených opatrení, ktoré budú taktiež predmetom slovenského predsedníctva v Rade EÚ, sa myslí balíček právnych návrhov, ktorý má rozdeliť medzi členské štáty ciele na znižovanie skleníkových plynov vo všetkých sektoroch okrem priemyslu. "Novinkou bude návrh na zahrnutie emisií z využívania pôdy a lesov. Súčasťou bude aj oznámenie Komisie o nízkouhlíkovej doprave ako odpoveď na to, že emisie z dopravy stále stúpajú a EÚ má už nástroje na ich znižovanie, napríklad v podobe štandardov pre emisie áut,“ povedal.
Ako veľvyslanec uviedol, v balíčku bude pravdepodobne zahrnutý aj návrh na ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody za EÚ. Každý členský štát však musí ratifikovať Parížsku dohodu aj na národnej úrovni. „Vnímame tieto návrhy ako dôležité. Počas októbrovej Rady ministrov životného prostredia budú ministri diskutovať k väčšine z týchto návrhov,“ dodal veľvyslanec.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies