Pre vyradenie opozičných návrhov navštívil Figeľ prezidenta Kisku

"Predpokladám, že sa bude tejto situácii venovať, pretože je neobvyklá a nemá precedensy okrem hrubého porušovania ústavy alebo rokovacieho poriadku v 90-tych rokoch, keď bola vládnuca väčšina okolo Vladimíra Mečiara," vyhlásil Figeľ pri odchode z Prezidentského paláca. Predseda KDH uviedol, že prezident prejavil záujem o celú situáciu aj o možné východiská. "Naznačil, že zvolá aj predstaviteľov ďalších parlamentných subjektov a bude usilovať o podporu procesu, ktorý by parlamentu vrátil znovu autoritu a riadne fungovanie," vravel.

Figeľ dodal, že Smer svojím konaním zjednotil opozíciu, a to v odmietaní arogancie a hrubého porušovania ústavnosti a rokovacieho poriadku. Predseda KDH očakáva od Smeru dialóg s opozíciou s tým, že do tohto procesu vstúpi aj predseda vlády SR Robert Fico. "Na sneme na konci júna Robert Fico sám povedal, že v Smere pribúdajú prejavy arogancie. Toto je veľmi nečakaný a veľmi silný, viditeľný prejav arogancie moci," dodal. 

Opoziční poslanci dnes tiež oznámili, že sa pre postup Smeru, keď v utorok vyradil z programu septembrovej schôdze parlamentu desať opozičných návrhov noviel a zákonov, obrátia nielen na prezidenta, ale i na ústavný súd. Predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková vyradenie opozičných návrhov odôvodnila tým, že sa týkajú komunálnych volieb a parlament by mal o nich rokovať až po nich. Ako povedal nezaradený poslanec Daniel Lipšic, chcú osloviť ústavný súd, aby dal výklad k tomu, že väčšina v parlamente nemôže porušovať právo poslancov na zákonodarnú iniciatívu. Podľa Lipšica poslanci majú ústavné právo predkladať zákony do parlamentu a národná rada ich síce nemusí schváliť, ale musí ich prerokovať. Opozícia tiež na protest proti postupu Smeru-SD dnes stiahla zo septembrovej schôdze všetky svoje návrhy, spolu takmer tridsať zákonov a noviel. Opoziční poslanci sa nebudú zúčastňovať ani na hlasovaní Národnej rady SR, na rozprave však prítomní budú. 

"Vnímam to ako symbol nesúhlasu, pričom symboly majú v politike tiež svoju úlohu a aj prípadný nález ústavného súdu môže byť dôležitý," povedal pre agentúru SITA politológ Ján Baránek z agentúry Polis Slovakia. Podľa neho sú aktuálne kroky opozície legitímnymi nástrojmi. "Môžu ísť za prezidentom, to je v poriadku, no prezident s tým nič nenarobí," vravel. Na ústavnom súde podľa názoru Baránka asi neuspejú. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov hovorí, že v tomto volebnom období sa za vlády jednej strany stáva dosť často, že sa neakceptujú návrhy opozície na body programu. "Vládna väčšina tiež bojkotuje rokovania mimoriadnych schôdzí," skonštatoval s tým, že spomínané rozhodnutia opozície vníma ako "istý signál, že je to pre nich neakceptovateľné". Mesežnikov považuje bojkotovanie hlasovaní v parlamente zo strany opozície za legitímne. "Opozícia nemá inú možnosť, ako takýmto dosť silným signálom ukázať verejnosti, že jej legitímne návrhy sa neakceptujú," dodal. Opozícii podľa neho nikto nesmie zobrať právo normálne participovať na legislatívnej tvorbe v národnej rade návrhom svojich bodov. 

Vyradené opozičné návrhy presadzovali napríklad zavedenie princípu jeden mandát stačí, teda aby poslanci parlamentu nemohli pôsobiť ako starostovia, predsedovia vyšších územných celkov alebo verejnoprávnych inštitúcií. Laššáková vyradila aj návrhy, podľa ktorých by poslanci vo viacerých funkciách mohli poberať len jeden plat, respektíve aby sa kvórum pre platnosť referenda znížilo z 50 na 20 percent. Šéfka poslaneckého klubu Smeru-SD vyhodila zo septembrovej schôdze i novelu, podľa ktorej by chodníky pokryté poľadovicou či snehom mali odhrabávať obce, ktorých majetkom sú, a nie vlastníci nehnuteľností, ktoré s chodníkmi len susedia. Podľa Laššákovej sa komunálnych volieb týka aj novela, ktorá mala zakázať poslancom vykonávať advokátsku prax. Vyradila aj návrh na dvojkolovú voľbu starostu a primátora ako aj novelu, ktorá mala umožniť nezávislým kandidátom v komunálnych voľbách nominovať do volebných komisií svojich ľudí.