Pre SR budú v dunajskej stratégii prioritami doprava a zdroje pitnej vody

Slovensko chce cez prostriedky z Európskej stratégie pre dunajský región zlepšiť riečnu dopravu, ochranu vodných zdrojov a protipovodňovú ochranu. Tieto tri hlavné ciele pomenoval minister dopravy pôšt a telekomunikácií Ján Figeľ dnes v Bruseli na panelovej diskusii o prioritných oblastiach, ktoré by mal vznikajúci program pomôcť zlepšiť či uskutočniť na ňom participujúcich krajinách.
O vypracovanie stratégie požiadala ešte 19. júna minulého roku Európsku komisiu Európska rada. Počas nasledujúcich mesiacov sa tvorila kostra stratégie, ktorá je už v podobe štyroch nosných oblastí vypracovaná - spojenie dunajského regiónu, ochrana životného prostredia, budovanie prosperity a posilnenie jeho významu.
"Komisia by mala v decembri schváliť definitívny návrh, na základe mnohých stretnutí, podujatí a konferencií. Tento predloží Európskej rade na budúci rok. Za maďarského predsedníctva v júni by summit mal schváliť definitívne stanovisko členských krajín a následne rozvinúť spoluprácu pre napĺňanie dunajskej stratégie. Myslím si, že pre Slovensko je to aktuálna príležitosť byť v centre diania," charakterizoval ďalší vývoj Figeľ.
Priority jednotlivých zapojených štátov sa líšia, všetky však zdôrazňujú ochranu životného prostredia a postupné vytvorenie transeurópskej dopravnej tepny po trase Čierny les - Čierne more, prípadne sa hovorí o realizácii sna o prepojení Severného a Čierneho mora v dlhšom časovom horizonte.
"Slovensko má viacero zámerov a chce byť pri všetkých dôležitých aspektoch dunajskej spolupráce. Prvou je splavnosť Dunaja, čo by mohlo prispieť k náraste ekonomickej a ekologickej dopravy. Druhou oblasťou je ochrana podzemných vôd, čiže Dunaj ako zdroj pitnej vody. Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou pitnej vody, ktorá je použiteľná bez ďalšej úpravy. Tou treťou témou je prevencia voči povodniam. Slovensko postupne dokázalo eliminovať vplyvy devastujúcich škôd z 50. a 60. rokov, ale je potrebné na tom ďalej pracovať," načrtol slovenské ambície podpredseda vlády.
Súčasná stratégia združuje osem členských štátov a ďalších šesť, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie. "Úžitok z dunajskej stratégie je možno v intenzite. Nečlenské krajiny by mohli zamerať osobitným spôsobom európsku pomoc, predvstupové fondy by mohli sústrediť do spoločných projektov," porovnal situáciu rôznej skupiny krajín minister.  
Podľa Figeľa existuje možnosť, že regióny Slovenska môžu ťažiť zo spoločného projektu rovnako, to znamená nielen bezprostredné jeho časti nachádzajúce sa pri Dunaji, ale aj jeho povodie. Napokon, projektu sa zúčastňujú aj krajiny ako Čierna Hora, Slovinsko či Česká republika, cez ktoré samotný Dunaj nepreteká.
"Určite je tam priestor presadiť sa pre všetky regióny. Slovensko je spádované tak, že patrí do dunajského regiónu. Ochrana pred povodňami, ekologické témy, ale aj kompatibilita medzi dopravnými systémami sú spoločným menovateľom. Regióny Slovenska majú čo povedať do dunajskej stratégie," povedal Figeľ.
Zdôraznil, že stratégia bude pozostávať najmä zo stimulácie cezhraničnej spolupráce a nemieni nahrádzať národné iniciatívy. "Únia nemá nahrádzať národné projekty, ale sústreďuje sa na multilaterálne projekty s celoeurópskym záujmom. Vyššia pridaná hodnota sa dá dosiahnuť spájaním, v našom prípade je budeme dávať dôraz na spoluprácu Vyšehradskej štvorky v spojení s Bulharskom a Rumunskom," dodal Figeľ.

Zdroj: TASR