Pre spor s Babišom sa ÚPN obráti na Ústavný súd

"Ako predseda Ústavu pamäti národa nemôžem dovoliť, aby bola naša minulosť prekresľovaná kontroverznými súdnymi rozhodnutiami. Zvlášť nie za okolností, ktoré sa udiali na najvyššom súde tesne pred vydaním rozhodnutia. Ak by som sa s týmto rozhodnutím najvyššieho súdu uspokojil, nemohol by som sa pozrieť do očí ľuďom, ktorí za minulého režimu nespravodlivo trpeli," uviedol predseda správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. ÚPN podľa neho považuje rozhodnutie najvyššieho súdu za nezákonné a je toho názoru, že najvyšší súd mal dovolanie vecne prejednať a rozhodnutia nižších súdov v kauze Babiš z dôvodu závažných procesných pochybení zrušiť. Konanie vedené na najvyššom súde bolo podľa ÚPN sprevádzané viacerými pochybnými okolnosťami, ktoré ústav považuje za veľmi neštandardné. "Najvyšší súd z vlastnej iniciatívy požiadal Ministerstvo vnútra SR o zbavenie mlčanlivosti bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí vypovedali v prospech pána Babiša na okresnom súde. Týmto postupom chcel najvyšší súd dodatočne napraviť nezákonné výsluchy uvedených svedkov. Navyše, k tomuto spornému kroku najvyšší súd pristúpil bez toho, aby sa k nemu mohol Ústav pamäti národa reálne vyjadriť," uvádza vo svojom stanovisku ÚPN. Najvyšší súd podľa ústavu o celej kauze rozhodol len dva pracovné dni po tom, ako im doručil sporné rozhodnutie o zbavení mlčanlivosti.

Najvyšší súd SR vo februári odmietol mimoriadne dovolanie Ústavu pamäti národa v rámci sporu s českým ministrom financií Andrejom Babišom o evidenciu v spisoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Ústav následne vyjadril znepokojenie nad postupom najvyššieho súdu s tým, že podľa nich najvyšší súd legalizoval nezákonné výpovede bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí vypovedal v prospech Babiša.

Minister financií ČR Andrej Babiš v júni 2015 opätovne na súde uspel v spore s Ústavom pamäti národa. Krajský súd v Bratislave totiž potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z júna 2014, podľa ktorého bol neoprávnene evidovaný v spisoch ŠtB. "Z dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ (Babiš, pozn. SITA) aktívne nepôsobil ako vedomý tajný spolupracovník, nikdy nepodpísal záväzok k spolupráci, neudržiaval s pracovníkmi ŠtB konšpiratívny styk. Jeho vedenie ako agenta je tak v rozpore so skutočným stavom," vyhlásil v odôvodnení predseda senátu. Vedomú spoluprácu Babiša s ŠtB podľa neho popreli aj svedkovia, ktorí v minulosti v ŠtB pôsobili. Podľa predsedu senátu tiež ÚPN musí znášať riziká spojené s vykonávaním svojej činnosti. "Plnenie povinností nevylučuje zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv v prípadoch neoprávnenej evidencie v materiáloch ŠtB. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a mena sú základným ľudským právom," dodal. Babiš žaloval ÚPN za to, že je neoprávnene evidovaný ako agent Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Spis zo zväzkov ŠtB s krycím menom Bureš bol údajne vedený na Babiša. V októbri 2015 podal ÚPN v tejto veci mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR.