Pre Slovákov bojujúcich na strane separatistov sa mení zákon

Vláda dnes odsúhlasila novelu Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti, v ktorej sa zavádza nový trestný čin - účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu. Podľa návrhu ten, kto sa počas vojny na území iného štátu aktívne podieľa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny konajúcej v rozpore s medzinárodným právom, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov. Ministerstvo navrhuje, aby mohla byť potrestaná aj pasívna účasť na týchto aktivitách - od podnecovania až po finančnú podporu. Súčasná právna úprava umožňovala viac výkladov, či účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine na strane separatistov je trestná. Pod gesciou rezortu spravodlivosti preto vznikla predložená novela.

Návrh reaguje na aktuálny globálny fenomén tzv. cudzích bojovníkov, uvádza sa v dôvodovej správe. Cudzieho bojovníka možno vo všeobecnosti definovať ako jednotlivca, ktorý opustí územie štátu, z ktorého pochádza alebo kde žije, s cieľom pripojiť sa k neštátnej ozbrojenej skupine v rámci ozbrojeného konfliktu na území iného štátu a ktorý je primárne motivovaný ideológiou alebo náboženstvom. Cudzí bojovníci svojím konaním zvyšujú intenzitu a trvanie ozbrojených konfliktov, v ktorých sa zúčastňujú, na druhej strane predstavujú aj závažné bezpečnostné riziko pre samotné štáty ich pôvodu, ako aj tranzitu, zdôrazňuje sa v materiáli.

Časť novely Trestného zákona rieši problematiku látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom. Nelegálna výroba a obchodovanie s takýmito látkami nie je v súčasnosti na Slovensku trestné. Podľa navrhovaného znenia novely bude páchateľom za neoprávnené zaobchádzanie s nimi hroziť trest do troch rokov, v najzávažnejších prípadoch 10 až 15 rokov. Rezort spravodlivosti navrhovanými zmenami reaguje na vývoj drogovej scény na Slovensku, klesá totiž konzumácia a obchodovanie s klasickými drogami okrem metamfetamínu a zvyšuje sa takzvané polydrogové užívanie. Pri ňom užívatelia kombinujú klasické drogy s novými psychoaktívnymi látkami, alkoholom a liekmi. Novela sa zaoberá aj problematikou falšovania liekov a zdravotníckych pomôcok a definuje v tomto smere nové skutkové podstaty trestných činov. Dôvodom na túto zmenu je progresívny trend výskytu falošných liekov a zdravotníckych pomôcok na trhu.

Časť novely reaguje aj na rozhodnutie ústavného súdu v súvislosti s odpočúvaním a novela upravuje uchovávanie a využívanie tzv. prevádzkových a lokalizačných telekomunikačných údajov na účely trestného konania a mimo trestného konania.

Vláda schválila úpravy v zákone o pohľadávkach štátu

Zákon o pohľadávkach štátu sa bude po roku opäť meniť. Ministerstvo financií sa totiž rozhodlo spresniť text zákona a reagovať na akútne problémy, ktoré sa vyskytli počas doterajšej aplikácie zákona, ktorý je účinný od začiatku tohto roka. Zároveň do novely zákona o pohľadávkach štátu, ktorú v stredu schválila vláda, dopĺňa aj paragrafy vyplývajúce z prijatých zmien v reštrukturalizačnom konaní a z novoprijatých zákonov v oblasti súdneho konania. 

Podľa návrhu novely sa má tiež posunúť lehota na postúpenie pohľadávok vzniknutých do konca roku 2013 povereným osobám o jeden rok na koniec roka 2016. Podľa rezortu financií totiž túto povinnosť nie je možné reálne technicky zvládnuť v pôvodne stanovenom termíne do 31. decembra 2015 vzhľadom na veľký objem pohľadávok štátu a počet správcov povinných postúpiť tieto pohľadávky štátu poverenej osobe. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 31. decembra 2015, časť až 1. júla budúceho roka. 

Kabinet v stredu schválil aj ďalšie návrhy z dielne ministerstva financií. Okrem iného s pripomienkou odsúhlasili aj novelu zákona o burze cenných papierov, ktorá preberá európsku smernicu o transparentnosti. Tá má zlepšiť transparentnosť spoločností a zvýšiť dôveru investorov na kapitálovom trhu, čo má prispieť aj k dlhodobému cieľu Európskej komisie posilniť finančnú stabilitu. Zlepšenie prístupu k regulovaným informáciám na úrovni Európskej únie je podľa rezortu financií zamerané aj na zvýšenie integrácie európskych trhov s cennými papiermi a na cezhraničné zviditeľnenie malých a stredných kótovaných spoločností. Novela tiež zavádza minimálne kritériá na prístup k regulovaným informáciám a ich archivovanie. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2016. 

Ministri odsúhlasili tiež novelu colného zákona, ktorá reaguje na prijatie eurosmernice ustanovujúcej Colný kódex Únie. Predmetom návrhu zákona je podľa ministerstva financií úprava tých otázok, ktoré legislatíva Európskej únie sama neupravuje, resp. tých, ktorých modifikáciu alebo ďalšie spresnenie na národnej úrovni pripúšťa alebo explicitne vyžaduje. Kódex pritom zásadným spôsobom zakotvuje právny rámec pre vykonávanie rozhodnutia o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme a právnu zásadu, že všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky. Účinnosť novely sa navrhuje 1. marca 2016.