Pre neúnosné znečisťovanie ovzdušia sa Slovensko bude spovedať Európskej komisii, hrozí žaloba

Do Bruselu boli pozvaní ministri z Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska, Rumunska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska a Spojeného kráľovstva. Tí, budú musieť eurokomisárovi pre životné prostredie Karmenu Vella vysvetľovať, ako chcú riešiť problém nadmerného znečisťovania ovzdušia. Stretnutie je naplánované na 30. januára. Informoval portál euractiv.sk.

Krajiny porušujú stanovené limity EÚ pre oxid dusičitý a tuhé častice. Vella od stretnutia očakáva, že každá jedna členská krajina príde s riešením daného problému a prestane porušovať zákon platný rovnako pre všetky štáty EÚ. „Ak nebudú prijaté adekvátne opatrenia, Komisia nebude mať inú možnosť len pokračovať v právnom konaní a podať na tieto členské štáty podnet na Súdny dvor EÚ, ako to už spravila pri dvoch ďalších členských štátoch,“ uviedla Komisia vo vyhlásení.

Vella upozornil, že na zlú kvalitu ovzdušia zomrie až 400-tisíc ľudí ročne a preto je nevyhnutné prijať potrebné opatrenia v čo najkratšom čase. Zároveň pripomenul, že „je jasné, že dohodnuté limity pre kľúčové znečisťujúce látky mali byť splnené už pred rokmi. Je tiež jasné, že tieto opatrenia, ktoré v súčasnosti v členských štátoch platia alebo sa plánujú nestačia na to, aby dospeli k dohodnutým limitom čo v najkratšom čase.“

Slovenské ministerstvo, ktoré tiež porušuje stanovené limity, bude zastupovať štátny tajomník Norbert Kurrila z Most-Híd. Podľa ministerstva, Slovensko už dnes prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia a pripravuje ďalšie kroky, aby sa k povolenému limitu priblížilo.  

V Bruseli chce taktiež pracovať s prijatou novelou zákona o ochrane ovzdušia, ktorá vošla do platnosti v decembri minulého roka. Tá je zameraná na zlepšenie informovanosti Slovákov, sprísnenie emisných limitov a kontrol. Slovenský envirorezort už pripravuje Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia.

Viacerí aktivisti však kroky ministerstva kritizujú, pretože podľa nich sa dá robiť oveľa viac. Nie sú spokojní s narábaním eurofondov či verejných prostriedkov, ktoré by sa dali efektívnejšie využiť pri riešení tohto problému.

„Pri eurofondoch by pomohlo zadefinovať a kontrolovať podmienku, resp. kritérium, že v súčasnosti riešené projekty a predovšetkým projekty riešené v budúcnosti nebudú zhoršovať kvalitu ovzdušia,“ uviedol Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA). Podľa neho sú súčasné a plánované výdavky zo štátneho rozpočtu a eurofondov poddimenzované voči vážnosti dopadov znečisteného ovzdušia predovšetkým na ľudské zdravie, lesy a agro-eko systémy.  

V prípade, že krajiny neprídu s konštruktívnymi riešeniami, hrozí im žaloba. Už pred rokom dostali spomínané krajiny výzvu a varovanie pred žalobou, takže mali dosť času sa pripraviť.

Poľsko a Bulharsko, ktoré nesúhlasia s danými limitmi podali na Komisiu žalobu. Nesúhlasia s európskymi pravidlami o toxicky znečisťujúcich látkach na ochranu ľudského zdravia. Krajiny sa odvolávajú, že limity by mohli mať negatívny dopad na ich uhoľné elektrárne, z ktorých získavajú väčšinu energie. Podobný problém má aj Česká republika, ktorá sa taktiež spolieha na výrobu elektrickej energie z fosílnych zdrojov. 

Šéf českého ministerstva životného prostredia Richard Brabec, ktorý dostal ponuku od oboch krajín pridať sa k ich žalobe, ponuku odmietol. Ten totiž neverí, že by mohli na súde uspieť.