Keď radíme deťom, vkladáme do viet toľko múdrosti, prísnosti a súčasne vľúdnosti, koľko sme len schopní, lebo veď sme väčší, skúsenejší a ony nás potrebujú, takže si nesmieme nič nechávať pre seba a mali by sme odovzdať všetko dobré. Nech to len niekde nezapadne prachom, lebo by sme sa dopustili obrovskej škody.
Ako dospelí sme aj zrodení k tomu, aby sme menších viedli, učili a napomínali, ale ak by sme sa skutočne zamysleli a pospomínali si na rady, čo sme ochotne poskytli, potom by sme zrejme viacerí uznali, že sa nimi občas alebo aj dosť často neriadime.
Vieme, čo je dobré, ale robíme to zlé, pretože sme predsa starší a už nám nič nie je zakázané. Vieme, čo je zdravé, ale rozhodujeme sa pre nezdravé, lebo sme jednoducho takí.
Aspoň niektoré rady by sme si však mohli vziať k srdcu, len zopár.
Jedz zeleninu
Nezbedníkom odporúčame, aby konzumovali čo najviac zeleniny, lebo ak budú jesť mrkvu a iné zázračnosti, potom sa im choroby vyhnú a nič im nezabráni, aby sa do sýtosti bláznili a hrali. My o prospešnosti zeleniny a ovocia veľa hovoríme, čítame a možno aj píšeme, ale je otázne, či a koľko si vpustíme aj do každodenného stravovania. Je otázne, či a koľkým vitamínom dovolíme vstúpiť do tela.
Spinkaj
Keď sa zvečerie a aj tma zhustne, radíme deťom, aj tvrdo prikazujeme, aby už konečne šli spať. Vysvetľujeme im, že ak si dostatočne neodpočinú, budú unavené, nervózne a nesústredené, čo je i skutočnosť, ani trochu neklameme. Pravdou je však i to, že keď ony zatvoria oči a dajú na nás, my máme tisíc a jeden povinností, musíme to odpratať, aj tamto urobiť, alebo si aspoň popozeráme, čo je nové na sociálnych sieťach. Niekedy sa chceme zabaviť, a tak do neskorých hodín sledujeme seriály, filmy a iné radosti, a vôbec nedbáme na to, že aj my budeme vyčerpaní, hnevliví a menej zameraní na to, čo je dôležité.
Neplač
Nie je nič čudné na tom, že deti zvyknú plakať, dosť hlasno a dosť často aj celkom zbytočne, pre dajakú hlúposť, ktorú si práve zmysleli, že musia mať. Vtedy im láskavo dáme na vedomie, že slziť sa neoplatí, že majú prestať a netrápiť sa tým. Utešujeme ich a vydýchneme si, akonáhle sa im oči usušia a zavládne väčšie ticho. Smola je, že my ešte častejšie upadáme do plačov a starostí, ktoré si vôbec nezaslúžia nielen naše slzy, ale ani jedinú myšlienku. Sme vynikajúci v znepokojovaní sa, nevážime si prítomnosť a buď utekáme k zraneniam z minulosti, alebo sa obávame, čo bude v budúcnosti. Ako vravím, toto nám ide naozaj výborne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies