Pre Dejiny Trnavskej univerzity hľadali podklady v Ríme i Budapešti

Monografiu pri príležitosti 375. výročia svojho založenia vydala Trnavská univerzita (TU). Jej dnešná prezentácia je súčasťou vyvrcholenia osláv, ktoré pripravovala škola počas celého Roka TU. Publikácia vznikla na Ústave dejín TU, pod vedením zostavovateľov Alžbety Hološovej a Jozefa Šimončiča na nej spolupracovalo sedemnásť autorov.
      Dejiny Trnavskej univerzity 1635-1777, 1992-2010 mapujú významnú vzdelávaciu inštitúciu od čias jej založenia kardinálom Petrom Pázmáňom do preloženia do Budína a od znovuotvorenia po dnešok. „Keď v druhej polovici 16. storočia turecká expanzia zasiahla výraznú časť uhorského územia, sa novým sídlom ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska stala Trnava. Protiturecké boje, reformačné a rekatolizačné hnutie mali vplyv na vedu a vzdelanie v Uhorsku,“ uviedla Hološová pre TASR. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň tak po rokoch príprav mohol v roku 1635 dovŕšiť svoj zámer - založiť univerzitu. „Na TU v priebehu rokov 1635-1777 ukončilo štúdiá 4315 študentov, ale promovaných s titulom bakalár, magister, doktor bolo spolu 6270 absolventov. Univerzita bola nadnárodná, študenti pochádzali zo všetkých národov a národností monarchie. Zahraničie  bolo zastúpené študentmi z Poľska, Sliezska, Nemecka, Talianska, Dalmácie, Moldavska, Bavorska a ďalších krajín Európy. Úradnou rečou na univerzite bola latinčina,“ informovala zostavovateľka monografie.
      Škola mala postupne filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku fakultu, mala zriadenú bohatú knižnicu, botanickú záhradu a vlastné observatórium. V jej vedení sa vystriedalo 41 rektorov ( a štyria na súčasnej TU). Významnou zložkou bola tlačiareň. Komplex univerzitných budov v Trnave je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
      TU z rozhodnutia panovníčky Márie Terézie v roku 1777 premiestnili do Budína a tak sa podstatné archívne dokumenty nachádzajú v súčasnosti mimo územia Slovenska. Výskumu prameňov sa preto venovala A. Hološová v Ríme, ale hlavne v Budapešti-v knižnici a archíve pokračovateľky TU-Univerzity Eötvösa Loránda, v krajinskom archíve, národnej knižnici a múzeu a v ďalších inštitúciách. „Rovnako naša univerzitná knižnica, či Knižnice Spolku svätého Vojtecha a Západoslovenského múzea uchovávajú stovky historických tlačí,“ uviedla Hološová. Kniha má bohatú obrazovú zložku, sú v nej zaradené portréty predstaviteľov z jednotlivých období, zábery dochovaného mobiliáru i objektov bývalých fakúlt i univerzitného kostola. Veľkú časť tvoria reprodukcie tlačí.
      V súčasnosti má TU filozofickú, právnickú, pedagogickú, teologickú a fakultu sociálnej práce a verejného zdravotníctva. Rok Trnavskej univerzity mal pripomenúť jej význam ako najdlhšie pôsobiacej vzdelávacej inštitúcie. Na základe Kráľovskej akadémie v rokoch 1777-1784 , ktorá nahradila TU, vznikla po presťahovaní do Bratislavy Alžbetínska univerzita a z nej terajšia Univerzita Komenského.

Zdroj: TASR